Arabský plnokrvník

Arabský plnokrvník

Výška 144,2 – 152,2
Farba Ryšiak, beluš, hnedák, vraník
Využitie Výstavy, vytrvalostné jazdenie, zošľachťovanie
Dlžka života 25 – 35 rokov
Zem pôvodu Arabský polostrov

História

Arabský plnokrvník je najstaršie a najčistejšie konské plemeno. Pôvod tohto plemena nie je úplne jasný, aj keď, obrazy zo staroveku dokazujú, že na maľbách sú kone tohto typu. Na Arabskom polostrove žili 2000 – 3000 rokov pred našim letopočtom. Tak, ako púštne kmene, s ktorými dlho žili, sa aj arabské kone prispôsobili drsnému prostrediu, pretože mali veľkú vytrvalosť, netrpeli chorobami a mali schopnosť prežívať v krajných podmienkach.

Využitie

Arab najviac ovplyvnil vývoj konských plemien na celom svete.  Neskôr v 7. storočí a na začiatku 8. storočia sa arabské kone previezli cez Afriku do Španielska, a tak sa začal proces zošľachťovania. Zošľachťovanie prebiehalo niekoľko storočí a prakticky prebieha až do dnes. Čistokrvné araby sa dnes chovajú po celom svete. Okrem výstav sa využívajú aj na vytrvalostné jazdenie.

 

Povana a vzhľad

Arab má malú hlavu so širokým čelom. Má jemné a široké nozdry, šťučí profil a malé uši. Má výrazný kohútik s dlhými šikmými plecami. Arab má krátky a rovný chrbát, pretože má len 17 rebier. Má vysoko nasadený chvost, tvrdé a suché končatiny s výraznými šľachami. Povaha araba je temperamentná. Je živý a má plavný pohyb.

 

Teplota, tep a dych koní

Ak, sa stretneme s koňom, na ktorom sú viditeľné rany, krvácajúce rany je jasné, že kôň potrebuje, čo najskôr veterinárnu pomoc. Občas nie je ľahké posúdiť stav koňa. Má jeho nechuť do jedla nejakú príčinu? Aby bolo možné posúdiť stav Vášho koňa, mali by ste vedieť o ňom základné informácie. Dôležité sú tri hodnoty – dych, tep a teplota.

 

 

 
Počet dychov za minútu Teplota °C Počet tepov za minútu
Žriebätá 20 – 30 38,0 – 39,3 100 120
Mladé kone 12 – 20 37,5 – 38,5 40 – 55
Dospelé kone 8 – 16 37,5 – 38,0 28 – 40

 

 

 

 

Ako skontrolovať dych koňa?

Dychová frekvencia sa dá pozorovať podľa pohybov slabín alebo priložením ruky na slabinu koňa (za rebrovým oblúkom). Počítame 8 – 16 dychov za minútu. To sa považuje za normálne. Sťažené, zrýchlené a dýchanie s roztiahnutými nozdrami je príznakom ochorenia.

 

Meranie pulzu

Pulz koňa sa dá nahmatať na hlave. Tepna sa nachádza na dolnej čeľusti v strede hlavy. Táto tepna je dobre hmatateľná. Pulz nahmatáme najlepšie ukazovákom a prostredníkom. Tepla sa jemne stlačí a počítajú sa jednotlivé tepy. Minúta je dlhá, a tak počítame pulz len 15 sekúnd a následne narátaný počet vynásobíme štyrmi. Zdravý kôň by mal mať tep 28 – 40 tepov za minútu. Po fyzickej námahe, pri rozrušení, strachu, chorobe a pri teplote je tepová frekvencia vyššia! Slabý tep zasa poukazuje na slabé srdce.

Meranie teploty

Teplotu koňa je najpresnejšie merať cez konečník. Používa sa bežný teplomer (ortuťový, digitálny). Teplomer sa do konečníka zasunie a počká sa približne 3 – 5 minút. Teplota 37,5 až 38 °C sa považuje za normálnu. Teplota môže kolísať, tak ako aj u ľudí podľa počasia, dennej doby. Zvýšenie teploty na 39 °C znamená, že kôň je vážne chorý, a preto je potrebné okamžite zavolať veterinára!

  • Pred použitím teplomer navlhčite
  • Postavte sa z boku (z ľava), čo najtesnejšie ku koňovi
  • Chvost opatrne zdvihnite a ešte opatrnejšie vložte teplomer do konečníka
  • Počkajte 3 – 5 minút alebo pokiaľ teplomer nezapípa.

Keď prší…

Máme tu jeseň a jej typické sychravé počasie. Príroda síce hrá pekne farbami, ale dážď to kazí. Áno, byť večer doma v teple, keď vonku leje je super, ale byť vonku keď prší ani, tak nie. Čo sa dá v takomto počasí robiť s koňmi, ak nemáme k dispozícii halu? Mne napadlo, že by som im mohla umyť kopytá a natrieť ich masťou na kopytá. Prikladám k tomuto článku aj video, ako to prebiehalo…:)

 

Anglický plnokrvník (A1/1)

Anglický plnokrvník (A1/1)

Výška 160 – 175 cm
Hmotnosť 500 – 600 kg
Farba Ryšiak, hnedák, beluš, vraník
Odznaky nohy, hlava
Využitie Dostihy, všestrannosť
Dlžka života 25 – 30 rokov
Zem pôvodu Veľká Británia

 

História

Už viac, ako 4000 rokov je život ľudí nerozlučne spojený s koňmi. Plnokrvník sa často využíval na osvieženie plemien koní a poníkov a taktiež aj pri vytváraní nových plemien. Tento trend zaužíval v 16. storočí počas vládnutia Tudorovcov kráľ Henrich VIII., keď založil preslávený žrebčinec v Hampton Court. Jeho dcéra Alžbeta I. Založila ďalší chov v Tutbury v Staffordshire. Henrich VIII. a Alžbeta I. dovážali kone zo Španielska a Talianska a krížili ich s plemenami chovanými na území Anglicka. Ich následníci Jakub I., Karol I. a Karol II. Založili dostihy a zlepšili aj chov týchto koní. Na začiatku 17. storočia sa už pravidelne konali dostihy v Newmarkete, Chesteri, Doncasteri a v Lincolne. Mnoho šľachticov sa začalo zameriavať na kvalitný chov anglického plnokrvníka a dovážali zo zámoria kvalitné plemenné žrebce. Historické záznamy, tak datujú plemení ako berber, arabský plnokrvník a galloway. Práve z týchto plemien sa vyvinul dnešný anglický plnokrvník. Postup akým šľachtili kone sa už nedozvieme, pretože sa často menili zmenou majiteľa názvy. Začiatkom 18. storočia Angličavia kúpili z východu výhodných žrebcov, ktorých krížili s anglickými kobylami a založili, tak dynastiu slávnych pretekárskych koní. Medzi najznámejšie patrili Barley Turk, Darley Arabian a Godolphin Arabian, ktorí sú považovaní za praotcov dnešného plnokrvníka.

Povaha a vzhľad

Anglický plnokrvník je temperamentný a energický kôň, s nízko nasadeným dlhým a elegantným krkom a atletickým telom. Zvyčajne má dlhé nohy s nižšou akciou nôh. Má nesmiernu odvahu a vytrvalosť. Výšku v kohútiku má 160 – 175 cm. Hmotnosť okolo 500 – 600 kg. Anglický plnokrvník môže byť vo všetkých základných farbách (hnedá, ryšavá, biela a čierna) s rôznymi bielymi znakmi na nohách alebo na hlave.

Využitie

Využitie má hlavne v dostihoch, ale je to taktiež vynikajúci všestranný pretekársky kôň.

 

Secretariat

Secretariat zdroj: fineartamerica.com

Jesenné tekvicové rizoto

Jesenné tekvicové rizoto

Jesennné tekvicové rizoto, mi napadlo spontánne po tom, čo sa už asi týždeň nič nedialo so štvrťkou hokkaido tekvice. Pôvodne som chcela urobiť tekvicový koláč, ale akosi som sa k tomu nemala. Napokon mi napadlo niečo takéto…

 

Ingrediencie:

  • štvrťka alebo polovica hokkaido tekvice
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 menší zemiak
  • šálka ryže (guľatozrnnej)
  • ryžové mlieko
  • olivový olej
  • umeocot/citron
  • soľ, čierne korenie

 

Postup:

Ako prvé som nakrájala tekvicu na menšie kúsky z čoho som polku dala na plech a polku do panvice. Na plech som k tekvici pridala 2 strúčiky cesnaku a pokrájaný zemiak. Pokvapkala som to olivovým olejom, pridala som čierne korenie a soľ a dala som to piecť na 20 minút na 160 stupňov. Zatiaľ som opražila na panvici s olivovým olejom tekvicu, tak, aby bola mäkká, potom som k nej pridala ryžu, ktorú som tiež chvíľu pražila a pridala som vodu, tak, ako sa klasicky pripravuje ryža.

Po 20 minútach, keď bola tekvica s cesnakom a zemiakom hotová, tak som ich vložila do mixéru, kde som pridala cca šálku ryžového mlieka, trochu umeoctu a rozmixovala som to.

Do hotovej ryže som pridala túto rozmixovanú zmes, ktorú som poriadne premiešala a ešte chvíľu povarila.

Toto jesenné rizoto skvele dochutí tekvicový olej!

 

September

September

September, ako rýchlo prišiel, tak aj rýchlo odišiel. Letné počasie sa striedalo aj s chladným počasím, teda skôr s chladnými nocami. Tento mesiac bol, tak trochu hektický. Ku koncu sa začala škola a teraz sa musím naplno venovať nej.

Začiatkom mesiaca som ešte bola klasicky na lodi, kým sa dalo na nej byť a voda nebola ešte studená a slnko nezapadalo, tak skoro. Pár dní som bola aj pri koňoch. Síce som veľmi nejazdila, ale snáď zažijeme aj jesennú prírodu z konského chrbta <3.

Zúčastnila som sa, aj „bratovej“ svadby, ktorá stihla byť ešte bez výrazných obmedzení. Táto svadba bola tak trochu spojená aj s výletom do Kremnice, kde sme navštívili Múzeum mincí a medailí.

      Kremnica

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. 

Zdroj: Wikipedia

Domov sme šli cez Krahule, a tak sme sa odfotili v strede Európy. No, zvyšok mesiaca šiel v duchu len nejakých spoločných obedov s Robom. Výlet na  Nitriansky hrad a potom len škola, škola a škola :).

 

 

Nitriansky hrad

Nitriansky hrad

Cez víkend sme si s Robom urobili výlet na nám blízky hrad v Nitre.

Nitriansky hrad je hradný komplex v Nitre priamo na hradnom vrchu v centre mesta. Hlavnou dominantou hradu je Katedrála svätého Emeráma, biskupský palác.
Koncom 8. storočia sa tu začalo formovať Nitrianske kniežatstvo. Po začlenení Nitrianskeho kniežatstva do Veľkej Moravy sa mesto stalo sídelným centrom kniežaťa. Ten hradisko ďalej rozširoval a opevňoval. Písomné zmienky pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike spomínajú Baziliku svätého Emeráma už z polovice 11. storočia.
Hrad bol záujmom panovníkov Matúša Čáka Trenčianskeho, Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína.

My sme sa dostali na vežu Katedrály, ktorej súčasť bolo aj jej vnútro. Pochodili sme celý komplex areálu s výhľadmi na Nitru a navštívili sme taktiež múzeum, v ktorom sa nachádzali rôzne artefakty. Pozreli sme si tiež Kazemat, v ktorom bolo mini delo…:)

August

V auguste som zažila veľa pekných dní a aj výletov. Pár krát sme sa s Robom boli člnkovať na jazerách, boli sme na chate a aj som si zajazdila na koni. Celkom ma mrzí, že leto končí a je už vonku chladnejšie aj keď 35 stupňov bolo až príliš.

Boli sme Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorá je dobrým schladením v lete. Oplatí sa ju vidieť, dokým sa neroztopí všetok ľad. Za 3 roky tam ubudlo podľa mňa dosť veľa ľadu. Ďalším super výletom je člnkovanie sa po Palcmanskej Maši v Dedinkách. A na záver Horehronia sa oplatí vidieť Chramošský Viadukt v Telgárte.

Jeden deň som bola na kamarátkynom koni Diadémovi. Je to už starší valach Českého Teplokrvníka, ale za to, je to ešte vitálny  a dobrý deduško <3.

 

 

Čln & Kone

Po pol roku na koni a zábavné člnkovanie na jazere som zaznamenala vo videu 🙂

Víkend na Horehroní

Víkend na Horehroní

Na horehroní bolo dobre, pekne, teplo. Bolo tam taktiež veľa ľudí, toľko ľudí som tam ešte nevidela…:)

Boli sme v Dobšinskej ľadovej jaskyni, na prechádzke okolo Chramošského viaduktu v Telgárte a deň sme ukončili opekaním na záhrade.