História mačky domácej

História mačky domácej

Medzi jedno z najobľúbenejších zvierat na svete patrí mačka domáca. Špecifická povaha s dokonalým zovňajškom. Z pôvodne divokej a nezávislej šelmy sa dnes stala vyhľadávanou spoločníčkou ľudí. Dnešné mačky žijú v domoch, bytoch, na záhradách, chatách ale aj voľne. Mačka je ideálny spoločník človeka a rovnako dokonalo s nami zdieľa životný štýl.

Niečo z histórie…

Predkovia mačky sa vyvinuli z plazov pred viac ako 200 miliónmi rokov. V tej dobe boli plazy hlavnou dominantou sveta. Obdobie plazov sa skončilo približne pred 65 miliónmi rokov masovým úhynom plazov.

Čeľaď MIACIS sa vyvinula z niekoľko mäsožravých čeľadí. Tvorili ich  prehistorické tvory, ktoré boli vzrastovo ako malé šelmy. Mali 5 pazúrov, vďaka čomu mali jednoduchý prístup aj na stromy. Lebka bola malá a telo štíhle, nohy mali krátke s dlhým chvostom. Na trhanie mäsa mali prispôsobených 44 ostrých zubov. Tieto šelmy žili prevažne v lesoch a chodili po stromoch. Ich potravou boli malé cicavce, plazy a vtáky. Medzi ich obľúbenú potravu patrili aj vajíčka, alebo ovocie. Vyskytovali sa na území Severnej Ameriky a  Európy. Postupom času sa z nich vyvinuli predchodcovia dnešných mäsožravých čeľadí vrátane mačiek.

 

loviaci mačací pud

3 kategórie mačiek

Panthera – sú to veľké mačkovité šelmy ako napríklad levy a tigre.

Felis – sú to malé mačky a to mačka divá, mačka púštna ale aj mačka domáca.

Acinonyx – sem patria výlučne gepardy, tie ako jediné nemajú možnosť úplne zatiahnuť pazúry.

 

Predok mačky domácej

Mačka plavá inak nazývaná felis silvestris libyca (z lat.) sa považuje za predka mačky domácej. Dnes ju nájdete aj v Afrike, ako voľne žijúcu šelmu. Afrika sa teda pokladá za miesto zrodu mačky domácej.

Felis silvestris libyca (z lat.)  je tiež známa aj ako africká divoká mačka alebo ako púštna mačka. Zo štúdií mitochondriálnej DNA divokých mačiek z Európy, Ázie a Afriky vieme, že Felis silvestris lybica sa odštiepila od európskej divokej mačky pred 173 000 rokmi a od ázijskej pred 131 000 rokmi.

Počiatky domestikácie sa datujú už pred 10-tisíc rokmi na strednom východe čo je  Západná Ázia a Severná Afrika. Mnohé zdroje ale uvádzajú, že „udomácnenie“ sa začalo už pred 4000 až 5000 rokmi pnl. v Egypte. Iné zdroje zasa uvádzajú, že to bolo ešte o tisícročie skôr v Ázii. Najstaršie známe dôkazy o vzťahu medzi človekom a mačkou pochádzajú z doby pred 4 500 rokmi. Zdomácnenie sa malo teda začať v oblasti  Nílu v Egypte. Dôkazmi tohto zdomácňovania sú maľby mačiek. Maľby mačiek zdobia steny hrobiek, našli sa taktiež ďalšie artefakty ako sošky a mumifikované telá.

Starí Egypťania mačky uctievali ako bohov. Po smrti ich teda mumifikovali a odniesli ich do chrámu mačacej bohyne Bastet. V starovekom Egypte bola známa úroda obilia a tak egyptské farmy boli bohaté na myši a potkany. Práve vtedy sa začal proces domestikovania mačky.

Neskôr sa mačka z Egypta dostala  do Talianska a celej Európy v 1. storočí nášho letopočtu. Do Anglicka sa dostali až v 10. storočí.

V Európe boli v stredoveku mačky spájané s bosorkami a spoločne ich aj upaľovali. V Anglicku za usmrtenie mačky boli vysoké tresty. V Tokiu mali vlastný chrám a v Indii bol zákon, ktorý prikazoval živiť aspoň 1 mačku.

Prvá výstava mačiek sa konala v roku 1871 vo Veľkej Británii.

 

dnešná mačka domáca

 

vnútorná mačka vs. vonkajšia mačka

 

 

December

December

December a s ním aj Vianoce a Nový rok je už za nami. Miesto Vianočného decembra, kde by sme sa zvyčajne prechádzali na námestiach so stánkami, klasickým Vianočným trhovým jedlom a pili by sme Vianočný punč alebo varené víno, väčšina z nás prežila toto obdobie doma, vďaka Corone. Hrozili nám tvrdé lockdowny, ale napokon z toho bol veľmi mierny lockdown a prakticky sme mohli ísť na chaty alebo sa ísť lyžovať.

 

 

Vianočný čas

Tento rok som lyžovanie vynechala. Myslím, že aj minulý rok som sa nebola lyžovať, avšak roky pred tým som sa lyžovala až, až… Tento rok som Vianoce prežila na chate ako zvyčajne každý rok a na Nový rok som bola doma. Vianočný čas mi ubehol pomerne dosť rýchlo a nejako som si ani úplne neuvedomila, že sú Vianoce. Asi to súvisí s tou nevianočnou náladou všade okolo nás. Domov sme si kúpili 3 metrový Vianočný stromček a ten mi urobil asi najväčšiu Vianočnú náladu z celého tohoto obdobia, keďže krásne svieti a je veľký.

„Vianoce nie sú časom, ani obdobím, ale stavom mysle. Šírenie pokoja, dobra a množstvo vďaky, sú tým skutočným duchom Vianoc.“ – Calvin Coolidge

 

 

Nový rok

Na Nový Rok som bola doma s Robom a s mačkami – Nancy a Ramona. Mali sme kľudný Nový Rok, žiadne vystrájanie, pitie (iba šampanské) a žiadne kamarátske zábavy. Videli sme ohňostroje z okna, pretože nie som zástancom zábavnej pyrotechniky hlavne kvôli zvieratám. Zvieratá vnútri si my majitelia ešte postrážime, zabezpečíme prípadne ich ukľudníme, ale zvieratá vonku v prírode sa nemajú kam schovať, nevedia čo sa deje, čo to počujú za zvuky, a tak sa veľmi boja. Taktiež aj do lampiónov šťastia sa môžu vtáky, ktoré lietajú zamotať a môžu uhynúť, pretože sa sami nevedia z tej drôtenej konštrukcie vymotať. Nancy a Ramona sa minulý rok ohňostroju veľmi báli, ale to bol aj omnoho väčší ako bol teraz. Tento rok to zvládali pomerne dobre.

 

Ako na Nový Rok, tak po celý rok.

 

Rok 2020 je za nami. Dúfam, že každý tento rok prežil aspoň ako tak podľa predstáv, aj keď viem, že Corona, rôzne opatrenia, lockdowny nám ho sťažili, ale myslím si, že každý z nám, keď sa pozrie nazad, tak si pripomenie nejakú peknú spomienku. Rok 2021 je pred nami a všetci dúfame, že bude lepší, úspešnejší, krajší, tak si ho poďme “budovať” podľa vlastných predstáv. Šťastný Nový Rok 2021 ! <3

 

 

November

November

November sa začal pre mňa ešte v karanténe, takže nič okrem školy som nerobila. Novembrové týždne prešli akosi rýchlo. Bola som na jesennej vychádzke s koňmi a v lese na hríby. Posledný týždeň som bola na chate s Robom a ten týždeň sme si užili. No bolo to trochu náročné, keďže buď mal školu on alebo ja, a tak nám na výlety ostalo menej dní ako by sme si možno predstavovali. Celý týždeň mrzlo a koncom týždňa aj snežilo. V stredu som mala narodeniny a Robo ma vzal na výlet. Náš výlet mal byť výhľad z Dobšinského kopca, no tento výhľad bol priam neuveriteľný. Nevadí, máme aspoň nejaké fotky z „bieleho plátna“. Cestou späť sme sa pristavili pri Prameň Hrona pod Kráľovou hoľou, kde sme v schránke zanechali aj odkaz pre návštevníkov. A napokon klasicky sme boli pri Chramošskom Viadukte. Budúci novinár Robo trénoval svoje skills s fotoaparátom, a tak mi spravil aj nejaké fotky. Hneď za Telgártom sme sa ešte zastavili pri Chramkovej Stodole, ktorú aktuálne konečne prerábajú, pretože o chvíľu by z nej bola už len kôpka dreva. Večer sme si urobili mini oslavu. Mali sme veľkú home-made pizzu a tortu, ktorá vyšla až nad naše očakávania, pretože pri pečení sme s ňou mali menšie problémy. Cez víkend sme si dali už len také menšie prechádzky a potom sme šli domov. 😊

 

No čo sa týka mojich narodeninových darčekov, tak od Roba som dostala moju najobľúbenejšiu vôňu <3 v darčekovom balení spolu s krémom a sprchovým gélom Ari by Ariana Grande. Od rodičov som dostala to po čom som už dlhší čas pokukovala a to je FOREO Luna Fofo <3. Teším sa z toho a dúfam, že mi táto malá hi-tech vec pomôže v mojej skin routine. Určite o tom napíšem aj nejaký samostatný článok. A od sestry, švagra a môjho krstného syna som dostala rúž a hlavne ďalšie rúška, ktoré sú hlavne kvalitne ušité z „dielne“ mojej sestry ale hlavne módne, a tak sa vždy hodia k outfitu a nevyzerajú nikdy zle.

Október

Október

Trochu dosť neskoro, ale predsa. Október nepriniesol nič zaujímave. Stále som mala len školu, alebo som sa bola odreagovať pri koňoch. Keďže som bola asi 3 týždne doma koncom októbra a začiatkom novembra z dôvodu karantény – lockdown, tak nemám ani nejaké zážitky o ktoré by som sa mohla podeliť, a tak sem pridám nejaké fotky len.. 🙂

Keď prší…

Máme tu jeseň a jej typické sychravé počasie. Príroda síce hrá pekne farbami, ale dážď to kazí. Áno, byť večer doma v teple, keď vonku leje je super, ale byť vonku keď prší ani, tak nie. Čo sa dá v takomto počasí robiť s koňmi, ak nemáme k dispozícii halu? Mne napadlo, že by som im mohla umyť kopytá a natrieť ich masťou na kopytá. Prikladám k tomuto článku aj video, ako to prebiehalo…:)

 

Jesenné tekvicové rizoto

Jesenné tekvicové rizoto

Jesennné tekvicové rizoto, mi napadlo spontánne po tom, čo sa už asi týždeň nič nedialo so štvrťkou hokkaido tekvice. Pôvodne som chcela urobiť tekvicový koláč, ale akosi som sa k tomu nemala. Napokon mi napadlo niečo takéto…

 

Ingrediencie:

  • štvrťka alebo polovica hokkaido tekvice
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 menší zemiak
  • šálka ryže (guľatozrnnej)
  • ryžové mlieko
  • olivový olej
  • umeocot/citron
  • soľ, čierne korenie

 

Postup:

Ako prvé som nakrájala tekvicu na menšie kúsky z čoho som polku dala na plech a polku do panvice. Na plech som k tekvici pridala 2 strúčiky cesnaku a pokrájaný zemiak. Pokvapkala som to olivovým olejom, pridala som čierne korenie a soľ a dala som to piecť na 20 minút na 160 stupňov. Zatiaľ som opražila na panvici s olivovým olejom tekvicu, tak, aby bola mäkká, potom som k nej pridala ryžu, ktorú som tiež chvíľu pražila a pridala som vodu, tak, ako sa klasicky pripravuje ryža.

Po 20 minútach, keď bola tekvica s cesnakom a zemiakom hotová, tak som ich vložila do mixéru, kde som pridala cca šálku ryžového mlieka, trochu umeoctu a rozmixovala som to.

Do hotovej ryže som pridala túto rozmixovanú zmes, ktorú som poriadne premiešala a ešte chvíľu povarila.

Toto jesenné rizoto skvele dochutí tekvicový olej!

 

September

September

September, ako rýchlo prišiel, tak aj rýchlo odišiel. Letné počasie sa striedalo aj s chladným počasím, teda skôr s chladnými nocami. Tento mesiac bol, tak trochu hektický. Ku koncu sa začala škola a teraz sa musím naplno venovať nej.

Začiatkom mesiaca som ešte bola klasicky na lodi, kým sa dalo na nej byť a voda nebola ešte studená a slnko nezapadalo, tak skoro. Pár dní som bola aj pri koňoch. Síce som veľmi nejazdila, ale snáď zažijeme aj jesennú prírodu z konského chrbta <3.

Zúčastnila som sa, aj “bratovej” svadby, ktorá stihla byť ešte bez výrazných obmedzení. Táto svadba bola tak trochu spojená aj s výletom do Kremnice, kde sme navštívili Múzeum mincí a medailí.

      Kremnica

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. 

Zdroj: Wikipedia

Domov sme šli cez Krahule, a tak sme sa odfotili v strede Európy. No, zvyšok mesiaca šiel v duchu len nejakých spoločných obedov s Robom. Výlet na  Nitriansky hrad a potom len škola, škola a škola :).

 

 

Nitriansky hrad

Nitriansky hrad

Cez víkend sme si s Robom urobili výlet na nám blízky hrad v Nitre.

Nitriansky hrad je hradný komplex v Nitre priamo na hradnom vrchu v centre mesta. Hlavnou dominantou hradu je Katedrála svätého Emeráma, biskupský palác.
Koncom 8. storočia sa tu začalo formovať Nitrianske kniežatstvo. Po začlenení Nitrianskeho kniežatstva do Veľkej Moravy sa mesto stalo sídelným centrom kniežaťa. Ten hradisko ďalej rozširoval a opevňoval. Písomné zmienky pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike spomínajú Baziliku svätého Emeráma už z polovice 11. storočia.
Hrad bol záujmom panovníkov Matúša Čáka Trenčianskeho, Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína.

My sme sa dostali na vežu Katedrály, ktorej súčasť bolo aj jej vnútro. Pochodili sme celý komplex areálu s výhľadmi na Nitru a navštívili sme taktiež múzeum, v ktorom sa nachádzali rôzne artefakty. Pozreli sme si tiež Kazemat, v ktorom bolo mini delo…:)

August

V auguste som zažila veľa pekných dní a aj výletov. Pár krát sme sa s Robom boli člnkovať na jazerách, boli sme na chate a aj som si zajazdila na koni. Celkom ma mrzí, že leto končí a je už vonku chladnejšie aj keď 35 stupňov bolo až príliš.

Boli sme Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorá je dobrým schladením v lete. Oplatí sa ju vidieť, dokým sa neroztopí všetok ľad. Za 3 roky tam ubudlo podľa mňa dosť veľa ľadu. Ďalším super výletom je člnkovanie sa po Palcmanskej Maši v Dedinkách. A na záver Horehronia sa oplatí vidieť Chramošský Viadukt v Telgárte.

Jeden deň som bola na kamarátkynom koni Diadémovi. Je to už starší valach Českého Teplokrvníka, ale za to, je to ešte vitálny  a dobrý deduško <3.

 

 

Čln & Kone

Po pol roku na koni a zábavné člnkovanie na jazere som zaznamenala vo videu 🙂