University of Edinburgh

· Reading Time: 5 minutes

 

 

Konečne sa mi podarilo spraviť pre mňa dlho očakávaný rozhovor s mojim “bratom”,
ktorý tento rok začal študovať v Škótsku.
 Danka poznám v podstate od narodenia a beriem ho ako súčasť mojej rodiny
a teda ako môjho o 2 mesiace staršieho brata.


1. Vedel by si uviesť kde a čo momentálne študuješ?
Študujem prvý rok v Edinburghu Ekologické a enviromentálne vedy
na University of Edinburgh.

2. Ako by si porovnal kvalitu zahraničních Univerzít oproti našim Slovenským?
Čo som počul od teba a aj od ostatných na Slovensku, keď som bol cez prázdniny, tak vy tam máte oveľa viac predmetov a učenia
a my tu máme za semester len 3 predmety, z ktorých je len jeden povinný a ďalšie dva si môžeš vybrať aké chceš.
Veľmi sa mi tu, ale páči, že výučba prebieha prakticky hneď od prvého semestra a robíme vlastné projekty v labáku
a píšeme si z toho vedecké články.

 

3. Čo sa ti najviac páči v meste v ktorom tam žiješ?
V Edinburghu sa mi páči atmosféra. Je tu veľa turistov a atrakcií
a všetkého, ale taktiež je všetko blízko seba.
Páči sa mi rozmanitosť mesta, že sú tu historické budovy, pamiatky.
Je tu aj hlavná nákupná ulica, pár minút od centra je veľký kopec, čo bola kedysi sopka. Od nás z domu máme asi 40 minút pešo k pláži, takže sme aj pri mori. Bývame asi 10 minút od centra, je to kľudná časť a je tu veľa parkov okolo nás.
Je tu v podstate všetko, čo potrebuješ a je to blízko seba a tá atmosféra to ešte zlepšuje.

 

4. Ešte počas strednej školy si bol rok v Amerike.
Ako by si porovnal štúdium v Amerike oproti Slovenskej strednej škole a prečo si si nevybral Americkú Univerzitu?
V Amerike mi to prišlo jednoduchšie. Nebol tam taký prístup ako na Slovensku.
Na Slovensku na strednej škole prišla učiteľka
a polhodinu diktovala poznámky to sme sa museli naspamäť naučiť
a potom z toho bol test.
Tam bola každá téma inak spracovaná a v podstate z ničoho som si nemusel písať poznámky, a ak nejaké boli,
tak to nám dali a do toho sme niečo vypracovali alebo sme s tým robili na počítačoch, bolo to viac interaktívne.
Niekedy to bolo síce až moc primitívne,
že sme museli strihať z papiera a vymaľovávať, ale bolo to zasa zaujímavejšie.
V Amerike som mal 5 predmetov za jeden trimester
a v podstate celý trimester sme mali rovnaké predmety každý deň v rovnakom poradí a hodiny boli o veľa dlhšie, ako na Slovensku
a všetky informácie sme dostali  naraz
a vedeli sme sa na to hlbšie sústrediť.
Na Slovensku sme mali niektoré predmety raz za týždeň
a trvali len 45 minút, a to mi nič nedalo.
 Páči sa mi systém vysokých škôl tu v Škótsku viac ako tam v Amerike, pretože tam v podstate je to ako druhá stredná škola.
Tam je jedno, čo študuješ všetci majú prvé dva roky povinné tie základné predmety ako angličtinu, matematiku atď…
 A potom až v treťom roku sa začínaš viac zameriavať na to,
čo vlastne študuješ.

5. Sú nejaké zaujímavé miesta v Škotsku,
ktoré by si chcel navštíviť
a odporučil by si ich navštíviť?
V Škótsku sme veľa neboli. Plánovali sme ho pochodiť toto leto, ale teraz ešte nevieme, ako to bude kvôli Corone.
Určite by som, ale odporučil Edinburgh, to je samostatná kategória.
Určite by som odporučil ísť na pláž tu v Edinburghu alebo tu v okolí pri rieke je pekne,
ale celkovo v Škótsku by som odporučil The Scottish Highlands.
Na severe sú ostrovy, ktoré sú veľmi pekné.

6. Čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase?
Teraz nerobím nič, ale chodím raz za týždeň na yogu. Inak každý deň večer chodíme cvičiť do gymu a cez víkend robím. Keď idem autobusom, tak si čítam mimo školské veci, to ma baví a keď som doma, tak moc nemám ani čas a som rád, že nemusím nič robiť, ale, keď tak, tak sa rád chodím prejsť po okolí a hlavne na pláž alebo len tak po meste a hľadám nové miesta.

 

7. Vieš si predstaviť, že po skončení Univerzity by si naďaľej ostal
žiť v Edinburghu alebo celkovo v zahraničí?
Vedel by som si to určite predstaviť, ale všetko sa tak rýchlo mení a neviem, čo bude potom, keď skončím. Napríklad, keď som šiel do Ameriky, tak len pár mesiacov pred tým sa to navrhlo, a tak isto aj sem do Škótska. Teraz sa mi tu, ale veľmi páči život v tomto meste, ale aj škola.




Ďakujem veľmi pekne Dankovi Piroskovi za svôj čas, ktorý mi venoval…

 

 

 

Love, Lulu

Február

· Reading Time: 4 minutes

 

 

Tento mesiac píšem s odstupom mesiaca, pretože sa toho veľa udialo a nemala som chuť písať a ani nad týmto celým premýšľať…:)

 

 

 

Február, február začal si sa pekne. Hneď v prvý deň sme s kamarátom Adim vybehli na bicykloch na našu priehradu. Počasie bolo nádherné a aj náš výlet bol super.
Celý mesiac sme sa stretávali aj s kamarátmi. Bolo nám dobre a ani sme netušili, že sa naše životy v priebehu pár týždňov zmenia.
Keďže sme ešte ako nič netušiaci účastníci tejto dnešnej “katastrofy” behali, kade – tade, tak sme sa v jeden trochu chladnejší, ale za to krásny večer vybrali ako partia na Nitriansku kalváriu. Tento spontánny výlet ma milo prekvapil a urobil mi radosť. Na kalvárii som bola prvý krát a rada si to zopakujem, keď sa situácia na Slovensku, ale aj celkovo vo svete upokojí.

Svätá Háta všetky kúty zahatá.

 

Taktiež ma v tento mesiac čakali talentovky na VŠMU na herectvo. Najprv som z toho bola veľmi nadšená a tešila som sa, ale, ako plynul mesiac a deň talentoviek sa blížil, tak som z toho čoraz viac a viac chytala strach a depresiu. Nakoniec týždeň pred nimi som sa rozhodla sa ich nezúčastniť a vtedy mi akoby padol kameň zo srdca a cítila som sa byť šťastná. Zrejme ma to na VŠMU srdcom, predsa len neťahalo. Taktiež trpím v zime chronickou bolesťou hrdla kvôli nahromadenému chladu v mojom organizme (pre bežných ľudí sa to volá “alergia na zimu”), a tak sa mi so zachrípnutým hlasom nechcelo spievať a recitovať, keďže to najpríjemnejšie nie je.

 

Posledné dni na ľade

V podstate od začiatku februára som každý týždeň chodila na hokejové tréningy, aby som sa naučila lepšie korčuľovať. Veľmi mi to nešlo, ale hlavné je, že ma to bavilo a na ľade som sa snažila byť skoro každý deň, kým nám to počasie prialo. Boli dni chladnejšie a taktiež boli dni aj teplejšie, keď sa nám ľad extrémne topil a miestami sme sa korčuľovali po vode. Na mojom prvom tréningu som mala celkom strach, že, čo ma to čaká. Vybrala som si veľmi “prajné” počasie a mala som, čo robiť, aby ma zakaždým neodfúklo na mantinel. Bol to vydarený tréning. Na druhý deň som mala takú veľkú svalovku, že som z toho bola až prekvapená. No po skoro mesiaci chodenia na hokejové tréningy som sa s týmto športom, ktorý ma začal baviť musela rozlúčiť. Mala som v pláne od marca chodiť do Bratislavy na krasokorčuliarsky kurz, ale žiaľ život nám to všetkým zariadil inak.

 


Vo februári som poctivo 3x do týždňa sledovala aj zápasy Belasých! Nebol deň, keď hrali, čo by som ich aspoň silou myšlienky nepodporila. Hrali super, aj keď, nie vždy boli dni, keď, sa im darilo najlepšie, no vždy do toho dali, čo najviac, a to sa cení.
Na jeden domáci zápas som, ale napokon išla s mojimi kamarátmi Adim a Peťom. Najvtipnejšie na tom je, že Adi je neutrálny fanúšik a viac ho zaujíma ozvučenie štadióna a kameramani, ako samotná hra a Peťo je zasa fanúšik Košíc…
Tento zápas sme si, ale napriek tomu všetci traja užili a zabavili sme sa. Hlavne sme boli spolu a bolo nám dobre.

Dúfam, že si každý užil február a aj jeho niektoré chladnejšie dni naplno, pretože tento nešťastný marec je až abnormálne teplý, a teda hlavne karanténny…:)

HC Slovan Bratislava vs. HKM Zvolen

 

 

Love, Lulu

Španielsko

· Reading Time: 3 minutes

 

 

 

Španielsko v zime?

 

Mnohí sa v tomto období chodia lyžovať do hôr alebo navštevujú exotické ostrovy, kde je celoročne teplé počasie. No vo februári 2019 som aj s rodičmi znovu navštívila Španielsko, kde sme sa chvíľu zdržali. Do Španielska sme išli s autom a cesta nám trvala približne 26 hodín, čo bolo veľmi vyčerpávajúce a náročné. No počas cesty sme sa nejakým zázrakom náhodou zatúlali do Národného parku vo Francúzsku, kde bola naozaj očarujúca príroda.

Národný park Cévennes vo Francúzsku

Bývali sme pri meste Elche a asi 20 minút cesty autom sme mali väčšie mesto Alicante. Počasie tam bolo pre mňa príjemné oproti tomu, čo bolo u nás na Slovensku, no pre miestnych to bolo počasie, kvôli ktorému si vytiahli zo skín zimné bundy. 

Mapa zo Snapchatu pre priblíženie oblasti, kde sme sa nachádzali

Slnečné počasie som si naplno vychutnala, a to tak, že som sa takmer každý deň opaľovala na záhrade a pár krát som sa aj kúpala v mori, ktoré malo približne 12 stupňov. Nebola to veľmi príjemná teplota, ale nebolo to  neznesiteľné. 

Ja v mori

Jeden deň sme si vyhradili na návštevu ružového jazera Las Salinas de Torrevieja, kde bolo o niečo chladnejšie a aj voda tam bola chladnejšia ako v mori. V lete by pri tom jazere mali byť aj plameniaky a údajne by jazero malo byť tak slané, že nadnáša.

Ružové slané jazero – Las Salinas de Torrevieja

Taktiež som  nezabudla navštíviť niekoľko obchodných domov v Alicante a v Elche a, čo ma asi najviac očarilo bolo to, že sa u nich dala dostať kozmetika Fenty Beauty by Rihanna. Takto som mala možnosť si vyskúšať či je táto populárna značka naozaj tak dobrá, ako je prezentovaná.

 

Výhliadkové mólo v Alicante

Pre nadšencov mierne teplejšej vody v mori by som odporučila ísť na pláže v Santa Pola, kde nie je ani výskyt extrémnych veľkých vĺn a z mojich skúseností predchádzajúcich návštev v Španielsku a konkrétnych pláží v Santa Pole je tam more naozaj teplejšie. 

Pláž v Santa Pola

 

Taktiež, ako vhodnú atrakciu by som považovala večernú prechádzku v historickom centre mesta Elche, kde sú starobylé hradby a celkovo mestu dáva správnu atmosféru.

Večerná Santa Pola
Prístav v Alicante

Love, Lulu

Január

· Reading Time: 3 minutes

 

 

Ako na nový rok tak po celý rok?!

Nový rok je sviatok začiatku nového roku a podľa gregoriánskeho kalendára je to 1. Január. Oslava býva v noci z 31. decembra na 1. január. Väčšina ľudí tento sviatok oslavuje v kruhu rodiny alebo priateľov niekde v horách na chate, doma, alebo v podnikoch.

Tentokrát mi nejako padli na poslednú chvíľu moje plány a náhradný plán neprichádzal do úvahy, pretože som musela strážiť mačky, pretože ešte nikdy nevideli ohňostroj a všetky  delobuchy, čo k tomu “patria”. Večer som šla na večeru ku kamarátke a kamarátovi, kde som sa chvíľu zdržala, no potom som šla domov ešte predtým, ako vypukol celý ten ošiaľ pred polnocou. 

Dúfam, že ste všetci príjemne prežili Silvestrovkú noc, a tak ste dobre vykročili do nového roku.

Šťastný nový rok 2020!

Hokkaido novoročná polievka od mojej kamarátky Zuzky

Január som mala viac menej taký oddychový mesiac, ale zároveň kreatívny, pretože mi napadlo veľa nových vecí, na ktorých môžem pracovať. Koncom mesiaca mi konečne napadlo, čo by tento blog oživilo a bavilo by ma to. Rozhodla som sa robiť “rozhovory” s mojimi kamarátmi, o ktorých si myslím, že majú natoľko zaujímavý život, že by vás svojim príbehom mohli osloviť.

Bola som si zajazdiť na Diadémovi

V januári som taktiež spoznala veľa nových kamarátov, s ktorými si rozumiem a prežila som s nimi pekné chvíle. Bola som aj na hokeji s hokejistami. Ukázali mi nový pohľad na život a hlavne to, že netreba sa báť ísť si za svojimi snami a nemám sa pozerať na to, čo si o mne okolie myslí…

Hokejový zápas HC SLOVAN Bratislava – HC 07 WPC Koliba Detva (Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave)

Čo ma, ale najviac teší je to, že po ukončení mojej jazdeckej a voltížnej kariéry som nevedela, čo od života chcem a hlavne, čo by ma mohlo baviť. Snažila som sa chodiť do gymu, ale po mesiaci nanajvýš po dvoch mesiacoch ma cvičenie bez cieľov prestalo baviť – kulturistika nie je moja parketa a chýbal mi k tomu umelecký prejav. 

Začala som, teda chodiť na klzisko a zistila som, že korčuľovanie je to, čo ma baví. Naučila som sa v priebehu pár dní dosť veľa nových vecí a teším sa z toho. Mám v pláne prihlásiť sa aj na krasokorčuliarsky kurz, aj keď viem, že už zo mňa nič nebude no pocit, že ma niečo znovu skutočne baví a mám ambície sa v tom znovu rozvíjať je silnejší.

Ja pri korčuľovaní na Zimnom štadióne v Šali
Hokejový tréning

Love, Lulu

Attila Horváth

· Reading Time: 4 minutes
  • Brankár/ľavá

V krátkosti som vyspovedala mladého talentovaného hokejového brankára zo Šale, ktorému predovšetkým veľmi ďakujem, že mi poskytol odpovede na moje otázky a venoval mi tým trochu zo svojho času. Atti je môj kamarát zo zimného štadióna, kde sa chodím často korčuľovať a popravde učí ma lepšiemu korčuľovaniu. Atti mi prezradil, aký klub má najradšej a kto je jeho hokejovým vzorom…:)

Volám sa Attila Horváth mám 16 rokov a som srdcom a krvou Nitrančan.
“Choďte si za svojimi snami a nestarajte sa o to čo ostatní hovoria a robte to čo vás baví.”

1. Čo alebo kto ťa priviedol k hokeju?
K hokeju ma priviedla moja mama 6 týždňov pred mojimi 13 narodeninami. Chcel som si vyskúšať tento šport a začal ma veľmi baviť.

 

2. Ako si sa dostal na pozíciu brankára? Baví ťa byť brankárom?
Na brankársky post som sa dostal vďaka jednému z trénerov.
Tréner vo mne videl dobré brankárske reflexy a veľmi mu za to ďakujem, že ma dal do brány,
lebo sám by som sa na to asi nikdy nedal.
Brankarina ma veľmi baví a rád by som pri nej aj zostal naďalej.

 

3. Čo považuješ zatiaľ za svoj najväčší úspech v hokeji?
Za najväčší úspech považujem zatiaľ to, že si ma volajú rôzne partičky na zápasy, a čas od času predvediem taký zákrok, z ktorého sa sám čudujem ,,haha,,.

 

4. Máš nejaký  rituál, ktorý robíš pred každým zápasom?
Stály rituál nemám, no vždy sa snažím uviesť svoju hlavu do pokoja, aby som sa vedel sústrediť na zápas alebo tréning.

 

5. Chcel by si sa v budúcnosti aj naďalej venovať hokeju? Máš v pláne napredovať a zlepšovať sa?
To určite áno. Moje plány sú dokončiť si školu a venovať sa naplno hokeju. Ak by sa mi stalo nejaké zranenie, tak by som sa venoval tomu, za čo som vyučený.

 

6. Kto je tvojím hokejovým vzorom a ktorý klub je tvoj favorit?
Môj obľúbený tým je HK Nitra
aj keď sa im v poslednej dobe nedarí.
Fanúšik má stáť aj pri výhrach, aj pri prehrách.
Môj favorit je Juraj Šimboch, ktorý hrá v tíme HK Nitra
a je to veľmi dobrý brankár.

 

7. Ako dobre poznáme vetu, “čo sa stane v šatni, tak v šatni aj zostane” stala sa ti niekedy nejaká zábavná situácia, o ktorú by si sa chcel s nami podeliť?
Takéto situácie si nechám pre seba, ale moji najbližší dobre vedia, čo sa v našej šatni deje, ,,hahaha,,.

 

8. Stalo sa ti niekedy pri tréningu alebo pri zápase nejaké vážnejšie zranenie?
Vážne zatiaľ našťastie nie. Mal som iba jemne natiahnuté trieslo
a teraz mám jemne narazené koleno a členok.
Hrám aj napriek tomu, pretože tieto zranenia nie sú nič vážne.
Toto sú situácie, ktoré poznajú iba hokejisti.

 

HK Los Amateros Šaľa – HK Nitra (Zimný štadión Šaľa)

9. Akú značku korčúľ a hokejky preferuješ?
Značku nepreferujem žiadnu z toho dôvodu, že som ich ešte veľa nevyskúšal, ale korčule mám značky Bauer a hokejku Warrior.

 

10. Ako prebieha tvoj bežný hokejový tréning?
Takéto veci sa neprezrádzajú kvôli konkurencii.

 

11. V ktorom klube momentálne pôsobíš? Ste už zohratá partia?
Pôsobím v klube HK Los Amateros Šaľa. Ako partia sme zohratí, a ak máme nejaký spor, tak si ho v kľude vyriešime.

 

12. Pobil si sa niekedy s nejakým iným hráčom na tréningu alebo na zápase?
Na hokeji som sa ešte s nikým nepobil. Ja som nekonfliktný typ povahy.

 

13. Zabudol si si niekedy zobrať časť výstroju na zápas?
To je samozrejmosť ,,haha,,. Na pár zápasov som si zabudol zobrať nákrčník, ale našťastie mám plexi na maske.

 

14. Čo by si na záver odkázal čitateľom a hokejovým nadšencom?
Choďte si za svojimi snami a nestarajte sa o to, čo ostatní hovoria a robte to, čo vás baví.

 

 

 

 

Love, Lulu

Nancy & Ramona

· Reading Time: 2 minutes

 

 

 

Zoznámte sa s mojimi 4-nohými spolubývajúcimi kamarátkami. 

 Malá bielo-tigrovaná micka sa volá Nancy a je to domáca mačka, ktorú som si zaobstarala ako prvú. Našla som ju cez inzerát, že ju darujú a už z fotky sa mi hneď veľmi zapáčila. Keď som si ju priniesla domov, tak mala pravdepodobne len niekoľko týždňov, a tak som sa stala jej “mommy cat”. Dnes má už vyše polroka a je z nej extrémne šidlo. Jej obľúbenými činnosťami sú pozeranie sa von oknom, vyhrabávanie kvetiniek z kvetináčov a ich následné ničenie…

Nancy

 

 

 

Druhá tigrovaná mačka sa volá Ramona a je to britka po rodičoch whiskas a korytnačej mačky. Ramonka je povahou o niečo chladnejšia ako Nancy. Tiež má vyše polroka, ale zaobstarala som si ju neskôr, čiže prišla už väčšia a s nejakými návykmi. Ramonka rada spí a taktiež sa rada hráva so zajacom Tobym.

Ramona

 

 

Ramona a ja pri oslave Nového roku…
Nancy a jej obľúbená činnosť pozeranie okolitého sveta z okna

 

Love, Lulu

India

· Reading Time: 2 minutes

V  oktobri roku 2016 som cez školský Erasmus navštívila hlavné mesto Indie New Delhi. Leteli sme z Viedenského Swechatu a prestup sme mali v Abu Dhabi. Keď sme nad ránom po dlhej a únavnej ceste prileteli na letisko v New Delhi a následným presunom autobusom do súkromnej školy sme sa konečne porozdeľovali do rodín. Ja som bývala u Inda, ktorý pred tým bol na výmennom pobyte u mňa doma. 

Taj Mahal a ja

Tesne pred tým ako sme dorazili do Indie sa konali oslavy Diwali, ktoré symbolizujú oslavy svetla. Ide o najväčší hinduistický sviatok, ktorý oslavuje víťazstvo dobra nad zlom. Počas osláv, ktoré trvajú niekoľko dní, Indovia púšťajú ohňostroje, následkom čoho bojujú s vysokým znečistením ovzdušia. India je krajina s neuveriteľnou kultúrou a históriou. Navštívili sme časť ich kultúrneho dedičstva – Taj Mahal v Agre a Lotosový chrám v Novom Dílí a veľa iných. Ukázali nám nočný život v Indii.Navštívili sme taktiež aj niekoľko trhovísk.

Navštívili sme taktiež aj Slovenské veľvyslanectvo v Indii.

Celkovo by som tento výlet zhodnotila ako zaujímavý projekt a vďaka nemu som mohla pohodlne navštíviť Indiu. No mňa osobne táto krajina až tak neoslovila a určite odporúčam neísť tam úplne na vlastnú pesť, kedže niektorí miestni sú pekne neodbitní a sú schopní spraviť čokoľvek aby sa mali lepšie. 

Po príchode späť na Slovensko som si uvedomila aké máme šťastie, že na cestách a všeobecne všade platia nejaké pravidlá a že väčšina ľudí má kde bývať a študovať.



Indické niekoľko hodinové kolóny…

Love, Lulu


1 3 4 5 6