Júl

 

Tak a júl máme za nami. Nič extra zaujímavé o čom by som mohla písať som nezažila, a tak tento článok bude viac o fotkách. Užite si druhú polovicu leta, ktorá sa začala pekne slnečne a načerpajte sily… August plánujem už aj ja prežiť naplno a mať nové zážitky…:)
Chladný júl celé leto ochladí.
Continue Reading

Jún

Follow my blog with Bloglovin
Jún sa mi začal trochu hekticky a smutne, ale koniec júna stál za to!
Posledný júnový víkend sme šli k nám na chatu, ktorá sa nachádza v Heľpe. Počasie tu vôbec nebolo pekné. Celé dni boli búrky a nič moc sa nedalo vďaka tomu robiť. V sobotu bolo počasie dajme tomu priaznivé a šli sme splavovať Hron.

Loď v Šali

Splavovať sme začali v Nemeckej a skončili sme v Mlynčoku (kúsok za Slovenskou Ľupčou). Trvalo to približne 2 hodiny. Celé 2 hodiny som sa extrémne bála a kričala som po Robovi, že sa prevrátime s tým kayakom a skončíme v tom špinavom a rozbúrenom Hrone. Našťastie sa nám to nestalo…

Júnová búrka má krátke trvanie.

 

Skoro sme nevystúpili v Mlynčoku, pretože sme sa akosi nezosynchronizovali s pádlovaním a prúd nás začal unášať, a tak sme mali trochu obtiažnejšie vystupovanie v hlbokej vode pri “brehu”, ktorý mal strmý spád.
Niektrí členovia posádky sa, ale rozhodli pokračovať až do Šálkovej a tam skončiť.

Zvyšok tohoto výletu na Horehroní pokračoval s výdatnými búrkami naďalej.
Najviac sa mi páčilo, že po celej dedine všetci pestujú pivonky ❤.
Momentálne pestujem aj ja pivonku, ale uvidím, čo z nej ešte bude. Zatiaľ nevyzerá, že by ma chcela potešiť kvietkom a hlavne dúfam, že mi nezomrie.

Posledný júnový deň som s Robom šla na ďalší výlet do Žiliny, kde mal zároveň aj florbalový zápas. V Žiline sa mi asi najviac páčilo námestie a nepáčilo sa mi, že som musela veľa chodiť, pretože som nemala so sebou topánky na dlhé “prechádzky”.

Júnové večerné hrmenie, rýb a rakov nadelenie.

Continue Reading

Máj

Máj teplo dáva a stromy kvetmi zdobí.

Máj, lásky čas. Aspoň sa tak vraví. Už si ani nepamätám, ako som vlastne prežila tento mesiac, ale asi dobre. Upršané počasie striedalo aj slnečné a veterné počasie, ale celkovo bolo pekne teplo. Dni sa začali predlžovať a príroda prebúdzať.

Začala som športovať, ako som už v jednom článku spomenula, ale momentálne posledný týždeň mi počasie nepraje. S Miou sme si dali poriadne dlhú prechádzku popri Váhu a našli sme krásnu lesnú cestičku, kde sme sa odfotili.

No, keď nepršalo, tak som sa snažila buď bicyklovať, behať alebo prechádzať s Miou, alebo s priateľom. Samozrejme, že sme nevynechali naše klasické bike-date <3.

Studený máj, v stodole raj, kravy na pašu nevyháňaj.

Pár krát som počas tohoto mesiaca zašla aj za koníkmi, čo mi urobilo obrovskú radosť a, čo bolo ešte lepšie bolo to, že som po rokoch stretla milovaného deduška Morelka, na ktorom som cvičila voltíž, ako malé dieťa a veľmi som ho ľúbila…<3

Napokon, koncom mesiaca sme sa konečne po zvoľnení opatrení dostali aj do mesta medzi ľudí, a pre mňa to bol zvláštny ale dobrý pocit a hlavne som mala môj najobľúbenejší koláč, a tým je cheesecake.

Continue Reading

Apríl

Apríl, máme tu 4. kalendárny mesiac. Bol to mesiac, ktorý sa začal preslávenými 1. aprílovými žartami „bláznov“ a taktiež sme mali aj Veľkú noc.

 

Ak apríl pekný , máj bude ružový.

Ja som apríl prežila karanténne. Zažila som viac pekných dní, za ktoré som nesmierne vďačná, ale taktiež som mala aj smutné dni. Veľa času som bola v prírode, kde mi je v poslednom čase najlepšie. Apríl 2020 si pre nás prichystal krásne, jarné až letné počasie, a tak som vstrebávala veľa vitamínu D na slnku. Tento mesiac mal pre mňa prichystaných veľa životných zmien v mojom osobnom živote a taktiež veľa nápadov, ktoré som začala realizovať.


Dúfam, že si každý z Vás užil slnečný apríl naplno, aj keď situácia vo svete nie je priaznivá. Verím, že máj bude ešte slnečnejší a celá pandémia sa zlepší.

Je-li zelený čtvrtek bílý , tak je léto teplé.

Love, Lulu

Continue Reading

Marec

 

 

 

Marec, dlho sme na teba čakali. Na príchod krásnej jari, na príchod farebnosti. Ale sa nám začal pekne ten marec.
Mnohí si zrejme plánovali ako najbližšie dni a týždne strávia, pretože vonku začala byť totiž to už znesiteľnejšia teplota.

Lepšie, keď ťa zima chveje , než marcovô slnko hreje.

Ja som stále 3x do týždňa pokračovala v mojom fanúšikovaní Slovana, večer som chodila von s kamarátmi a hlavne som začala aktívne späť
cvičiť. Bola som na menšej súkromnej oslave môjho dôverného kamaráta, kolegu a spoluzakladateľa nášho TheMiddle.Sk.
Na druhý deň som išla znovu s Adim a Peťom na hokej do Bratislavy. V tej dobe sme na Slovensku mali už potvrdený jeden prípad ochorenia covid-19. V podstate v dobe, keď sme šli na hokej, tak sa ešte žiadna panika ani opatrenia nediali. No akurát na hokeji nám oznámili, že školy sa uzatvárajú pre celý Bratislavský kraj. Samozrejme sa pridali aj Univerzity, a to konkrétne Univerzita Komenského a Slovenská Technická Univerzita. Malo to platiť na 2 týždne.
Všetci sa tešili, no ja som mala hlavu pri hokeji. Mimochodom hral Slovan vs. HC ´05 iClinic Banská Bystrica. Belasí vyhrali 5:4 po pp, takže som bola v úplnej eufórii,
že som až zabudla na aktuálne dianie.

Ja, Harvy a Peťo na zápase Belasích

No po tomto dni sa všetko zmenilo. Na Slovensku sa zvažovali nové opatrenia. Ľudia sa začali zo zahraničia sťahovať späť na Slovensko. Do týždňa sa uzatvorili hranice
a púštali sa na naše územie už len Slováci.
Postupne začalo pribúdať viac a viac nakazeních ľudí, začali sa prijímať nové opatrenia, karanténa sa predlžila v podstate do odvolania.
Podniky sa začali zatvárať. Otvorené zostali len obchody s potravinami, lekárne a zrejme aj niektoré drogérie.
Väčšina ľudí tak zostala doma bez práce alebo s home office.
Mne to veľmi do môjho denného cyklu nezašlo, teda až na ten hokej a chodenie von s kamarátmi.
Stretávanie sa s kamarátmi som obmedzila na volanie si s nimi, a tak som začala viac času tráviť sama so sebou a mačkami.
Aktuálna situácia nie je určite príjemná a zo začiatku som ju brala veľmi vážne a stresujúco. Niekoľko nocí som sa ani nevyspala, pretože som mala nočné mory o corone. Asi prvý týždeň som nevedela dobre dýchať a vždy som sa potrebovala maximálne ukľudniť a rozdýchať. No dnes už túto situáciu beriem aj trochu z inej stránky. Ľudia konečne začali mať čas sami na seba…

Ramona na prechádzke vonku

 

Keď je marec teplý , apríl je chladný.

Ja som začala viac premýšľať nad sebou. Cvičím ešte stále, začala som sa venovať tomuto blogu, a začala som aj meditovať.
Taktiež som začala hľadať nejaký životný balans. Začala som sa ešte viac a intenzívnejšie zaujímať o to, ako tento svet funguje.
Začala som ešte viac počúvať múdrych ľudí, zaujímam sa viac o astronomiu. O to ako funguje vesmír, snažím sa ešte viac prísť na to, ako funguje 5 dimenzia a ako sú medzi sebou úplne prepojené. Prečo môžem z času na čas vidieť jej záblesky.

Prečo si môj 4 ročný synovec pamätá, kto boli jeho bratia, a že zomreli na nepotopiteľnej lodi menom Titanic. To sú momentálne otázky, ktoré ma zaujímajú.
Uvediem príklad z môjho sveta, taký najčerstvejší. Pred 3 mesiacmi sa mi z tohto zemského povrchu vyparilo ľavé Airpod slúchatko.
Celé 3 mesiace som ho hľadala, no nikde nebolo. Izbu som prevrátila hore nohami. Prehľadala som úplne všetko.
Pár dní dozadu som si ľahla na postel. Mysľou mi prebehlo slúchatko, že už by som ho mohla nájsť. Prehovorila som k nášmu všemocnému universe a intuitívne mi napadlo ešte raz prehľadať miesto, kde som ho predtým minimálne 5x hľadala.
Netrvalo to ani 10 minút a slúchatko som našla v podstate priamo pod nosom na tak bizarnom mieste, ktoré som minimálne 15x chytila do rúk, prevracala a nič. Našla som ho v UV lampe od korytnačky, ktorú už nemám. Airpod bol v tej lampe položený.
Neexistuje aby som si ho predtým nevšimla…

 

Na svätého Jáchyma skončila sa už zima.

Metafyzika je koniec koncov veľká veda, neprebádaná.
Možno iba hrstkou ľudí z toho nekončiaceho mnohovesmíru, ktorý nás obklopuje.
Určite niekedy túto tému rozvijem viac a aj to, prečo som prestala veriť v náhody, ale momentálne sa na to ešte necítim. Ohľadom tohto sa cítim ako
jedna malá bodka z tých mnoho bodiek, ktoré môžeme vidieť každý večer na oblohe.

 

Love, Lulu

 

Continue Reading

Február

 

 

Tento mesiac píšem s odstupom mesiaca, pretože sa toho veľa udialo a nemala som chuť písať a ani nad týmto celým premýšľať…:)

 

 

 

Február, február začal si sa pekne. Hneď v prvý deň sme s kamarátom Adim vybehli na bicykloch na našu priehradu. Počasie bolo nádherné a aj náš výlet bol super.
Celý mesiac sme sa stretávali aj s kamarátmi. Bolo nám dobre a ani sme netušili, že sa naše životy v priebehu pár týždňov zmenia.
Keďže sme ešte ako nič netušiaci účastníci tejto dnešnej „katastrofy“ behali, kade – tade, tak sme sa v jeden trochu chladnejší, ale za to krásny večer vybrali ako partia na Nitriansku kalváriu. Tento spontánny výlet ma milo prekvapil a urobil mi radosť. Na kalvárii som bola prvý krát a rada si to zopakujem, keď sa situácia na Slovensku, ale aj celkovo vo svete upokojí.

Svätá Háta všetky kúty zahatá.

 

Taktiež ma v tento mesiac čakali talentovky na VŠMU na herectvo. Najprv som z toho bola veľmi nadšená a tešila som sa, ale, ako plynul mesiac a deň talentoviek sa blížil, tak som z toho čoraz viac a viac chytala strach a depresiu. Nakoniec týždeň pred nimi som sa rozhodla sa ich nezúčastniť a vtedy mi akoby padol kameň zo srdca a cítila som sa byť šťastná. Zrejme ma to na VŠMU srdcom, predsa len neťahalo. Taktiež trpím v zime chronickou bolesťou hrdla kvôli nahromadenému chladu v mojom organizme (pre bežných ľudí sa to volá „alergia na zimu“), a tak sa mi so zachrípnutým hlasom nechcelo spievať a recitovať, keďže to najpríjemnejšie nie je.

 

Posledné dni na ľade

V podstate od začiatku februára som každý týždeň chodila na hokejové tréningy, aby som sa naučila lepšie korčuľovať. Veľmi mi to nešlo, ale hlavné je, že ma to bavilo a na ľade som sa snažila byť skoro každý deň, kým nám to počasie prialo. Boli dni chladnejšie a taktiež boli dni aj teplejšie, keď sa nám ľad extrémne topil a miestami sme sa korčuľovali po vode. Na mojom prvom tréningu som mala celkom strach, že, čo ma to čaká. Vybrala som si veľmi „prajné“ počasie a mala som, čo robiť, aby ma zakaždým neodfúklo na mantinel. Bol to vydarený tréning. Na druhý deň som mala takú veľkú svalovku, že som z toho bola až prekvapená. No po skoro mesiaci chodenia na hokejové tréningy som sa s týmto športom, ktorý ma začal baviť musela rozlúčiť. Mala som v pláne od marca chodiť do Bratislavy na krasokorčuliarsky kurz, ale žiaľ život nám to všetkým zariadil inak.

 


Vo februári som poctivo 3x do týždňa sledovala aj zápasy Belasých! Nebol deň, keď hrali, čo by som ich aspoň silou myšlienky nepodporila. Hrali super, aj keď, nie vždy boli dni, keď, sa im darilo najlepšie, no vždy do toho dali, čo najviac, a to sa cení.
Na jeden domáci zápas som, ale napokon išla s mojimi kamarátmi Adim a Peťom. Najvtipnejšie na tom je, že Adi je neutrálny fanúšik a viac ho zaujíma ozvučenie štadióna a kameramani, ako samotná hra a Peťo je zasa fanúšik Košíc…
Tento zápas sme si, ale napriek tomu všetci traja užili a zabavili sme sa. Hlavne sme boli spolu a bolo nám dobre.

Dúfam, že si každý užil február a aj jeho niektoré chladnejšie dni naplno, pretože tento nešťastný marec je až abnormálne teplý, a teda hlavne karanténny…:)

HC Slovan Bratislava vs. HKM Zvolen

 

 

Love, Lulu

Continue Reading

Január

 

 

Ako na nový rok tak po celý rok?!

Nový rok je sviatok začiatku nového roku a podľa gregoriánskeho kalendára je to 1. Január. Oslava býva v noci z 31. decembra na 1. január. Väčšina ľudí tento sviatok oslavuje v kruhu rodiny alebo priateľov niekde v horách na chate, doma, alebo v podnikoch.

Tentokrát mi nejako padli na poslednú chvíľu moje plány a náhradný plán neprichádzal do úvahy, pretože som musela strážiť mačky, pretože ešte nikdy nevideli ohňostroj a všetky  delobuchy, čo k tomu “patria”. Večer som šla na večeru ku kamarátke a kamarátovi, kde som sa chvíľu zdržala, no potom som šla domov ešte predtým, ako vypukol celý ten ošiaľ pred polnocou. 

Dúfam, že ste všetci príjemne prežili Silvestrovkú noc, a tak ste dobre vykročili do nového roku.

Šťastný nový rok 2020!

Hokkaido novoročná polievka od mojej kamarátky Zuzky

Január som mala viac menej taký oddychový mesiac, ale zároveň kreatívny, pretože mi napadlo veľa nových vecí, na ktorých môžem pracovať. Koncom mesiaca mi konečne napadlo, čo by tento blog oživilo a bavilo by ma to. Rozhodla som sa robiť “rozhovory” s mojimi kamarátmi, o ktorých si myslím, že majú natoľko zaujímavý život, že by vás svojim príbehom mohli osloviť.

Bola som si zajazdiť na Diadémovi

V januári som taktiež spoznala veľa nových kamarátov, s ktorými si rozumiem a prežila som s nimi pekné chvíle. Bola som aj na hokeji s hokejistami. Ukázali mi nový pohľad na život a hlavne to, že netreba sa báť ísť si za svojimi snami a nemám sa pozerať na to, čo si o mne okolie myslí…

Hokejový zápas HC SLOVAN Bratislava – HC 07 WPC Koliba Detva (Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave)

Čo ma, ale najviac teší je to, že po ukončení mojej jazdeckej a voltížnej kariéry som nevedela, čo od života chcem a hlavne, čo by ma mohlo baviť. Snažila som sa chodiť do gymu, ale po mesiaci nanajvýš po dvoch mesiacoch ma cvičenie bez cieľov prestalo baviť – kulturistika nie je moja parketa a chýbal mi k tomu umelecký prejav. 

Začala som, teda chodiť na klzisko a zistila som, že korčuľovanie je to, čo ma baví. Naučila som sa v priebehu pár dní dosť veľa nových vecí a teším sa z toho. Mám v pláne prihlásiť sa aj na krasokorčuliarsky kurz, aj keď viem, že už zo mňa nič nebude no pocit, že ma niečo znovu skutočne baví a mám ambície sa v tom znovu rozvíjať je silnejší.

Ja pri korčuľovaní na Zimnom štadióne v Šali
Hokejový tréning

Love, Lulu

Continue Reading