December

· Reading Time: 3 minutes

December a s ním aj Vianoce a Nový rok je už za nami. Miesto Vianočného decembra, kde by sme sa zvyčajne prechádzali na námestiach so stánkami, klasickým Vianočným trhovým jedlom a pili by sme Vianočný punč alebo varené víno, väčšina z nás prežila toto obdobie doma, vďaka Corone. Hrozili nám tvrdé lockdowny, ale napokon z toho bol veľmi mierny lockdown a prakticky sme mohli ísť na chaty alebo sa ísť lyžovať.

 

 

Vianočný čas

Tento rok som lyžovanie vynechala. Myslím, že aj minulý rok som sa nebola lyžovať, avšak roky pred tým som sa lyžovala až, až… Tento rok som Vianoce prežila na chate ako zvyčajne každý rok a na Nový rok som bola doma. Vianočný čas mi ubehol pomerne dosť rýchlo a nejako som si ani úplne neuvedomila, že sú Vianoce. Asi to súvisí s tou nevianočnou náladou všade okolo nás. Domov sme si kúpili 3 metrový Vianočný stromček a ten mi urobil asi najväčšiu Vianočnú náladu z celého tohoto obdobia, keďže krásne svieti a je veľký.

„Vianoce nie sú časom, ani obdobím, ale stavom mysle. Šírenie pokoja, dobra a množstvo vďaky, sú tým skutočným duchom Vianoc.“ – Calvin Coolidge

 

 

Nový rok

Na Nový Rok som bola doma s Robom a s mačkami – Nancy a Ramona. Mali sme kľudný Nový Rok, žiadne vystrájanie, pitie (iba šampanské) a žiadne kamarátske zábavy. Videli sme ohňostroje z okna, pretože nie som zástancom zábavnej pyrotechniky hlavne kvôli zvieratám. Zvieratá vnútri si my majitelia ešte postrážime, zabezpečíme prípadne ich ukľudníme, ale zvieratá vonku v prírode sa nemajú kam schovať, nevedia čo sa deje, čo to počujú za zvuky, a tak sa veľmi boja. Taktiež aj do lampiónov šťastia sa môžu vtáky, ktoré lietajú zamotať a môžu uhynúť, pretože sa sami nevedia z tej drôtenej konštrukcie vymotať. Nancy a Ramona sa minulý rok ohňostroju veľmi báli, ale to bol aj omnoho väčší ako bol teraz. Tento rok to zvládali pomerne dobre.

 

Ako na Nový Rok, tak po celý rok.

 

Rok 2020 je za nami. Dúfam, že každý tento rok prežil aspoň ako tak podľa predstáv, aj keď viem, že Corona, rôzne opatrenia, lockdowny nám ho sťažili, ale myslím si, že každý z nám, keď sa pozrie nazad, tak si pripomenie nejakú peknú spomienku. Rok 2021 je pred nami a všetci dúfame, že bude lepší, úspešnejší, krajší, tak si ho poďme “budovať” podľa vlastných predstáv. Šťastný Nový Rok 2021 ! <3

 

 

November

· Reading Time: 3 minutes

November sa začal pre mňa ešte v karanténe, takže nič okrem školy som nerobila. Novembrové týždne prešli akosi rýchlo. Bola som na jesennej vychádzke s koňmi a v lese na hríby. Posledný týždeň som bola na chate s Robom a ten týždeň sme si užili. No bolo to trochu náročné, keďže buď mal školu on alebo ja, a tak nám na výlety ostalo menej dní ako by sme si možno predstavovali. Celý týždeň mrzlo a koncom týždňa aj snežilo. V stredu som mala narodeniny a Robo ma vzal na výlet. Náš výlet mal byť výhľad z Dobšinského kopca, no tento výhľad bol priam neuveriteľný. Nevadí, máme aspoň nejaké fotky z „bieleho plátna“. Cestou späť sme sa pristavili pri Prameň Hrona pod Kráľovou hoľou, kde sme v schránke zanechali aj odkaz pre návštevníkov. A napokon klasicky sme boli pri Chramošskom Viadukte. Budúci novinár Robo trénoval svoje skills s fotoaparátom, a tak mi spravil aj nejaké fotky. Hneď za Telgártom sme sa ešte zastavili pri Chramkovej Stodole, ktorú aktuálne konečne prerábajú, pretože o chvíľu by z nej bola už len kôpka dreva. Večer sme si urobili mini oslavu. Mali sme veľkú home-made pizzu a tortu, ktorá vyšla až nad naše očakávania, pretože pri pečení sme s ňou mali menšie problémy. Cez víkend sme si dali už len také menšie prechádzky a potom sme šli domov. 😊

 

No čo sa týka mojich narodeninových darčekov, tak od Roba som dostala moju najobľúbenejšiu vôňu <3 v darčekovom balení spolu s krémom a sprchovým gélom Ari by Ariana Grande. Od rodičov som dostala to po čom som už dlhší čas pokukovala a to je FOREO Luna Fofo <3. Teším sa z toho a dúfam, že mi táto malá hi-tech vec pomôže v mojej skin routine. Určite o tom napíšem aj nejaký samostatný článok. A od sestry, švagra a môjho krstného syna som dostala rúž a hlavne ďalšie rúška, ktoré sú hlavne kvalitne ušité z „dielne“ mojej sestry ale hlavne módne, a tak sa vždy hodia k outfitu a nevyzerajú nikdy zle.

Október

· Reading Time: 2 minutes

Trochu dosť neskoro, ale predsa. Október nepriniesol nič zaujímave. Stále som mala len školu, alebo som sa bola odreagovať pri koňoch. Keďže som bola asi 3 týždne doma koncom októbra a začiatkom novembra z dôvodu karantény – lockdown, tak nemám ani nejaké zážitky o ktoré by som sa mohla podeliť, a tak sem pridám nejaké fotky len.. 🙂

September

· Reading Time: 3 minutes

September, ako rýchlo prišiel, tak aj rýchlo odišiel. Letné počasie sa striedalo aj s chladným počasím, teda skôr s chladnými nocami. Tento mesiac bol, tak trochu hektický. Ku koncu sa začala škola a teraz sa musím naplno venovať nej.

Začiatkom mesiaca som ešte bola klasicky na lodi, kým sa dalo na nej byť a voda nebola ešte studená a slnko nezapadalo, tak skoro. Pár dní som bola aj pri koňoch. Síce som veľmi nejazdila, ale snáď zažijeme aj jesennú prírodu z konského chrbta <3.

Zúčastnila som sa, aj “bratovej” svadby, ktorá stihla byť ešte bez výrazných obmedzení. Táto svadba bola tak trochu spojená aj s výletom do Kremnice, kde sme navštívili Múzeum mincí a medailí.

      Kremnica

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. 

Zdroj: Wikipedia

Domov sme šli cez Krahule, a tak sme sa odfotili v strede Európy. No, zvyšok mesiaca šiel v duchu len nejakých spoločných obedov s Robom. Výlet na  Nitriansky hrad a potom len škola, škola a škola :).

 

 

August

· Reading Time: 1 minute

V auguste som zažila veľa pekných dní a aj výletov. Pár krát sme sa s Robom boli člnkovať na jazerách, boli sme na chate a aj som si zajazdila na koni. Celkom ma mrzí, že leto končí a je už vonku chladnejšie aj keď 35 stupňov bolo až príliš.

Boli sme Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorá je dobrým schladením v lete. Oplatí sa ju vidieť, dokým sa neroztopí všetok ľad. Za 3 roky tam ubudlo podľa mňa dosť veľa ľadu. Ďalším super výletom je člnkovanie sa po Palcmanskej Maši v Dedinkách. A na záver Horehronia sa oplatí vidieť Chramošský Viadukt v Telgárte.

Jeden deň som bola na kamarátkynom koni Diadémovi. Je to už starší valach Českého Teplokrvníka, ale za to, je to ešte vitálny  a dobrý deduško <3.

 

 

Júl

· Reading Time: 2 minutes

 

Tak a júl máme za nami. Nič extra zaujímavé o čom by som mohla písať som nezažila, a tak tento článok bude viac o fotkách. Užite si druhú polovicu leta, ktorá sa začala pekne slnečne a načerpajte sily… August plánujem už aj ja prežiť naplno a mať nové zážitky…:)
Chladný júl celé leto ochladí.

Jún

· Reading Time: 3 minutes

Follow my blog with Bloglovin
Jún sa mi začal trochu hekticky a smutne, ale koniec júna stál za to!
Posledný júnový víkend sme šli k nám na chatu, ktorá sa nachádza v Heľpe. Počasie tu vôbec nebolo pekné. Celé dni boli búrky a nič moc sa nedalo vďaka tomu robiť. V sobotu bolo počasie dajme tomu priaznivé a šli sme splavovať Hron.

Loď v Šali

Splavovať sme začali v Nemeckej a skončili sme v Mlynčoku (kúsok za Slovenskou Ľupčou). Trvalo to približne 2 hodiny. Celé 2 hodiny som sa extrémne bála a kričala som po Robovi, že sa prevrátime s tým kayakom a skončíme v tom špinavom a rozbúrenom Hrone. Našťastie sa nám to nestalo…

Júnová búrka má krátke trvanie.

 

Skoro sme nevystúpili v Mlynčoku, pretože sme sa akosi nezosynchronizovali s pádlovaním a prúd nás začal unášať, a tak sme mali trochu obtiažnejšie vystupovanie v hlbokej vode pri “brehu”, ktorý mal strmý spád.
Niektrí členovia posádky sa, ale rozhodli pokračovať až do Šálkovej a tam skončiť.

Zvyšok tohoto výletu na Horehroní pokračoval s výdatnými búrkami naďalej.
Najviac sa mi páčilo, že po celej dedine všetci pestujú pivonky ❤.
Momentálne pestujem aj ja pivonku, ale uvidím, čo z nej ešte bude. Zatiaľ nevyzerá, že by ma chcela potešiť kvietkom a hlavne dúfam, že mi nezomrie.

Posledný júnový deň som s Robom šla na ďalší výlet do Žiliny, kde mal zároveň aj florbalový zápas. V Žiline sa mi asi najviac páčilo námestie a nepáčilo sa mi, že som musela veľa chodiť, pretože som nemala so sebou topánky na dlhé “prechádzky”.

Júnové večerné hrmenie, rýb a rakov nadelenie.

Máj

· Reading Time: 2 minutes

Máj teplo dáva a stromy kvetmi zdobí.

Máj, lásky čas. Aspoň sa tak vraví. Už si ani nepamätám, ako som vlastne prežila tento mesiac, ale asi dobre. Upršané počasie striedalo aj slnečné a veterné počasie, ale celkovo bolo pekne teplo. Dni sa začali predlžovať a príroda prebúdzať.

Začala som športovať, ako som už v jednom článku spomenula, ale momentálne posledný týždeň mi počasie nepraje. S Miou sme si dali poriadne dlhú prechádzku popri Váhu a našli sme krásnu lesnú cestičku, kde sme sa odfotili.

No, keď nepršalo, tak som sa snažila buď bicyklovať, behať alebo prechádzať s Miou, alebo s priateľom. Samozrejme, že sme nevynechali naše klasické bike-date <3.

Studený máj, v stodole raj, kravy na pašu nevyháňaj.

Pár krát som počas tohoto mesiaca zašla aj za koníkmi, čo mi urobilo obrovskú radosť a, čo bolo ešte lepšie bolo to, že som po rokoch stretla milovaného deduška Morelka, na ktorom som cvičila voltíž, ako malé dieťa a veľmi som ho ľúbila…<3

Napokon, koncom mesiaca sme sa konečne po zvoľnení opatrení dostali aj do mesta medzi ľudí, a pre mňa to bol zvláštny ale dobrý pocit a hlavne som mala môj najobľúbenejší koláč, a tým je cheesecake.

Apríl

· Reading Time: 2 minutes

Apríl, máme tu 4. kalendárny mesiac. Bol to mesiac, ktorý sa začal preslávenými 1. aprílovými žartami „bláznov“ a taktiež sme mali aj Veľkú noc.

 

Ak apríl pekný , máj bude ružový.

Ja som apríl prežila karanténne. Zažila som viac pekných dní, za ktoré som nesmierne vďačná, ale taktiež som mala aj smutné dni. Veľa času som bola v prírode, kde mi je v poslednom čase najlepšie. Apríl 2020 si pre nás prichystal krásne, jarné až letné počasie, a tak som vstrebávala veľa vitamínu D na slnku. Tento mesiac mal pre mňa prichystaných veľa životných zmien v mojom osobnom živote a taktiež veľa nápadov, ktoré som začala realizovať.


Dúfam, že si každý z Vás užil slnečný apríl naplno, aj keď situácia vo svete nie je priaznivá. Verím, že máj bude ešte slnečnejší a celá pandémia sa zlepší.

Je-li zelený čtvrtek bílý , tak je léto teplé.

Love, Lulu

Marec

· Reading Time: 5 minutes

 

 

 

Marec, dlho sme na teba čakali. Na príchod krásnej jari, na príchod farebnosti. Ale sa nám začal pekne ten marec.
Mnohí si zrejme plánovali ako najbližšie dni a týždne strávia, pretože vonku začala byť totiž to už znesiteľnejšia teplota.

Lepšie, keď ťa zima chveje , než marcovô slnko hreje.

Ja som stále 3x do týždňa pokračovala v mojom fanúšikovaní Slovana, večer som chodila von s kamarátmi a hlavne som začala aktívne späť
cvičiť. Bola som na menšej súkromnej oslave môjho dôverného kamaráta, kolegu a spoluzakladateľa nášho TheMiddle.Sk.
Na druhý deň som išla znovu s Adim a Peťom na hokej do Bratislavy. V tej dobe sme na Slovensku mali už potvrdený jeden prípad ochorenia covid-19. V podstate v dobe, keď sme šli na hokej, tak sa ešte žiadna panika ani opatrenia nediali. No akurát na hokeji nám oznámili, že školy sa uzatvárajú pre celý Bratislavský kraj. Samozrejme sa pridali aj Univerzity, a to konkrétne Univerzita Komenského a Slovenská Technická Univerzita. Malo to platiť na 2 týždne.
Všetci sa tešili, no ja som mala hlavu pri hokeji. Mimochodom hral Slovan vs. HC ´05 iClinic Banská Bystrica. Belasí vyhrali 5:4 po pp, takže som bola v úplnej eufórii,
že som až zabudla na aktuálne dianie.

Ja, Harvy a Peťo na zápase Belasích

No po tomto dni sa všetko zmenilo. Na Slovensku sa zvažovali nové opatrenia. Ľudia sa začali zo zahraničia sťahovať späť na Slovensko. Do týždňa sa uzatvorili hranice
a púštali sa na naše územie už len Slováci.
Postupne začalo pribúdať viac a viac nakazeních ľudí, začali sa prijímať nové opatrenia, karanténa sa predlžila v podstate do odvolania.
Podniky sa začali zatvárať. Otvorené zostali len obchody s potravinami, lekárne a zrejme aj niektoré drogérie.
Väčšina ľudí tak zostala doma bez práce alebo s home office.
Mne to veľmi do môjho denného cyklu nezašlo, teda až na ten hokej a chodenie von s kamarátmi.
Stretávanie sa s kamarátmi som obmedzila na volanie si s nimi, a tak som začala viac času tráviť sama so sebou a mačkami.
Aktuálna situácia nie je určite príjemná a zo začiatku som ju brala veľmi vážne a stresujúco. Niekoľko nocí som sa ani nevyspala, pretože som mala nočné mory o corone. Asi prvý týždeň som nevedela dobre dýchať a vždy som sa potrebovala maximálne ukľudniť a rozdýchať. No dnes už túto situáciu beriem aj trochu z inej stránky. Ľudia konečne začali mať čas sami na seba…

Ramona na prechádzke vonku

 

Keď je marec teplý , apríl je chladný.

Ja som začala viac premýšľať nad sebou. Cvičím ešte stále, začala som sa venovať tomuto blogu, a začala som aj meditovať.
Taktiež som začala hľadať nejaký životný balans. Začala som sa ešte viac a intenzívnejšie zaujímať o to, ako tento svet funguje.
Začala som ešte viac počúvať múdrych ľudí, zaujímam sa viac o astronomiu. O to ako funguje vesmír, snažím sa ešte viac prísť na to, ako funguje 5 dimenzia a ako sú medzi sebou úplne prepojené. Prečo môžem z času na čas vidieť jej záblesky.

Prečo si môj 4 ročný synovec pamätá, kto boli jeho bratia, a že zomreli na nepotopiteľnej lodi menom Titanic. To sú momentálne otázky, ktoré ma zaujímajú.
Uvediem príklad z môjho sveta, taký najčerstvejší. Pred 3 mesiacmi sa mi z tohto zemského povrchu vyparilo ľavé Airpod slúchatko.
Celé 3 mesiace som ho hľadala, no nikde nebolo. Izbu som prevrátila hore nohami. Prehľadala som úplne všetko.
Pár dní dozadu som si ľahla na postel. Mysľou mi prebehlo slúchatko, že už by som ho mohla nájsť. Prehovorila som k nášmu všemocnému universe a intuitívne mi napadlo ešte raz prehľadať miesto, kde som ho predtým minimálne 5x hľadala.
Netrvalo to ani 10 minút a slúchatko som našla v podstate priamo pod nosom na tak bizarnom mieste, ktoré som minimálne 15x chytila do rúk, prevracala a nič. Našla som ho v UV lampe od korytnačky, ktorú už nemám. Airpod bol v tej lampe položený.
Neexistuje aby som si ho predtým nevšimla…

 

Na svätého Jáchyma skončila sa už zima.

Metafyzika je koniec koncov veľká veda, neprebádaná.
Možno iba hrstkou ľudí z toho nekončiaceho mnohovesmíru, ktorý nás obklopuje.
Určite niekedy túto tému rozvijem viac a aj to, prečo som prestala veriť v náhody, ale momentálne sa na to ešte necítim. Ohľadom tohto sa cítim ako
jedna malá bodka z tých mnoho bodiek, ktoré môžeme vidieť každý večer na oblohe.

 

Love, Lulu

 

1 2