Pandémia nie len v životoch nás ľudí, ale po novom aj u koní

Žijeme v 21. storočí v roku 2021 a, aj v tomto vyspelom svete máme okolo seba množstvo pandémií. V ľudskom svete nás ohrozuje koronavírus, ktorý nám zmenil životy a stále sa s tým tak, tak vysporiaduvávame a aj tak, nás stále ohrozuje na životoch a neustále obmedzuje. No, v konskom svete na kone aktuálne útočí herpes vírus simplex EHV-1 a EHV-4. Kone často trpia respiračnými alebo neurologickými problémami. Gravidným kobylám hrozia potraty a mladé žriebätá sú taktiež ohrozené. Je to až zvláštne, ako sa vírusové ochorenia teraz objavujú všade okolo nás. Nie je to tak dávno, čo kone ohrozovala infekčná anémia koní (EIA). Bolo to pár rokov dozadu. V tom období som mala 2 vlastné kone, a teda pred súťažami sme museli kone dávať neustále testovať krvnými testami. Inkubačná doba EIA je 1–3 týždne, ale môže trvať až 3 mesiace. Nič príjemné, no, ako tak sa konský svet vysporiadal z tohto ochorenia, ale doteraz sú stálepotrebné krvné testy. Teraz kone znovu ohrozuje už spomínaný herpes vírus, ktorý, ale našťastie nie je prenosný na ľudí.

Na Facebooku kolujú rôzne videá o tom, ako herpes vírus postihuje kone a, ako sa prejavuje. Ohniskom nákazy sa stala Španielska Valencia. Vo Valencii sa konala súťaž a zomrelo tam už aj niekoľko koní a veľa z nich je žiaľ infikovaných. Situácia je v nedohľadne a FEI (Medzinárodná jazdecká federácia) zrušila všetky súťaže po celej Európe.

 

 

Ako sa prenáša?

Herpes vírus sa prenáša vzduchom, čiže sa kôň môže infikovať až na vzdialenosť 5 metrov. No, možností infikovania je viac. Vírus sa môže zachytiť na rôznych predmetoch, ktoré sa medzi koňmi často premávajú (sedlá, kýbliky, fúriky, vidly, a tak ďalej…), taktiež nie je vylúčená nákaza transportom. Vírus sa prichytí niekde v prívesoch na transport koní.

 

 

Ako sa prejavuje herpes vírus u koní?

Kmeň EHV-1

Prejavuje sa horúčkami, respiračnými ochoreniami, kašľom alebo výtokom z nozdier. Taktiež sa môže prejaviť aj ako slabosť s nedostatkom koordinácie alebo problémami s vyprázdňovaním.

Kmeň EHV-4

Prejavuje sa podobne, a to, horúčkami, kašľom, čírim nosným výtokom a je tam riziko pridružených bakteriálnych infekcií.

 

 

Čo sa robí, ak je kôň infikovaný alebo je podozrenie na infikovanie?

V podstate každý z nás už skoro rok pozná to, ako by sa malo postupovať pri koronavíruse, ak sa infikujeme alebo sme boli v blízkom kontakte s infikovaným človekom.

Pri koňoch tomu nie je inak. Infikované kone alebo kone podozrivé z infikovania je nevyhnutné izolovať od zdravých koní. Následne zviera musí prehliadnuť veterinár, ktorý by mal vykonať nám už známy PCR test z nosohltanu a odobrať krv k analýze.

Karanténa u koní trvá dovtedy, kým koňom nevyjde negatívny test na herpes vírus. Karanténa tak môže trvať aj niekoľko týždňov.

 

 Je dostupná prevencia proti herpes vírusu?

Áno, kone sa môžu očkovať vakcínou proti herpes vírusu simplex EHV-1 a EHV-4, avšak neochráni ich pred neurologickými problémami. Vakcína tak len pomáha oslabiť prenos vírusu z koňa na koňa.

 

Charensen

 

 

Toto ochorenie určite jazdeckému športu neprospeje. Už koronavírus  poriadne zamiešal karty v konskom svete a súťaže, ktoré sa konali, tak sa konali za prísnych podmienok so samozrejmosťou pravidelného testovania na koronavírus. Teraz aktuálne konské vírusové ochorenie pozastavil všetky súťaže a možno aj prevozy, dovozy a kúpu koní po celom svete, najmä po Európe.

Môj názor je, že izolovať choré kone a bojovať proti tomuto vírusu je určite jednoduchšie, ako izolovať nás nepoučiteľných ľudí. Dúfam, že sa z toho všetky infikované kone, čo najskôr vyliečia a straty na koňoch nebudú až tak príliš badateľné a šport sa stane znovu športom, aj keď to, ako sa situácia vyvinie nie je úplne známa, keďže zo súťaží odcestovalo naspäť množstvo koní bez testov. Tieto kone boli zo štátov z celej Európy, ale aj zo Slovenska.

Na záver, chráňme sa proti koronavírusu my ľudia, ako vieme, prežime vo fyzickom a aj mentálnom zdraví aktuálne opatrenia na Slovensku a prajem veľa šťastia, aj všetkým jazdcom a zdravia ich koňom, pretože všetci veľmi dobre vieme, že stačí málo a vírus sa rozšíri všade. Chráňme seba a aj naše zvieratá, pretože práve tie sú s nami už desiatky tisíc rokov a robia nám radosť, pomáhajú nám alebo z nich máme úžitok.

Lulu V.

Zdroj: https://jezdectvi.cz/

 

Continue Reading

Reč mačky

Nancy - mačka domáca

 

Viete, čo vám mačky chcú povedať alebo si myslíte, že vám rozumejú? Toto tvrdenie môže byť správne, avšak, ak poznáte základnú symboliku mačacieho dorozumievania, viete, čo vám mačka chce „povedať“. Dorozumievanie medzi mačkou a človekom možné je a dá sa vybudovať. Rôzne výskumy ukázali, že, ak sa majiteľ často rozprával so svojou mačkou, tak mačka dokázala reagovať na rôzne vety, výšku tónu hlasu, ale aj spôsob vyjadrovania či náladu. K tomuto by som vedela napísať dlhé vety o tom, ako mi moje mačky rozumejú, ale asi najčastejší symbol je, ak ma Nancy dlhšie nevidí alebo práve vstane, tak ma zakaždým pozdraví svojim „ahoj“ – mňauknutie bez zvuku.

Najzákladnejšie dorozumievanie sa

Ak sa o vás mačka otiera, tak tým dáva najavo, že vás prijala do svojho života. Keď vám mačka vyskočí do lona alebo vás začne masírovať so svojimi labkami, tak vám prejavuje svoje sympatie k vám. To akú má mačka náladu, nám môže prezradiť aj jej držanie tela, a to, výraz očí, poloha uší, fúze a tým najhlavnejším ukazovateľom je chvost.

Dorozumievanie sa hlavou

Oči a uši nám môžu toho veľa prezradiť. Vzpriamené uši a doširoka otvorené oči indikujú neutrálnu náladu. Naopak uši natočené do strán a privreté oči indikujú zlosť. Ak má mačka uši sklopené k hlave a široké zreničky, toto značí agresiu mačky. Naopak ak má mačka vzpriamené uši a privreté oči, tak to značí blaženosť.

Dorozumievanie sa telom

Ak sa mačka o vás trie chvostom alebo aj celým telom, tak to znamená, že sa vo vašej prítomnosti cíti dobre. Ak mačku hladkáte a ona začne kývať chvostom z boka na bok, tak to značí, že má hladkania dosť a mali by ste prestať. Mačací chvost je zaujímavý v tom, že je to v podstate indikátor nálady. Vztýčená poloha znamená pohodu, trhavé pohyby naznačujú akýsi konflikt, švihanie chvostom znamená netrpezlivosť a zlosť, zvesený chvostík znamená strach. Hravú náladu alebo aj spokojnú náladu značí chvost v tvare otáznika. Ak pri vás mačka spí, vyhľadáva vašu prítomnosť, olizuje sa a pradie, tak vám dôveruje, je šťastná, prejavuje vám náklonnosť a priateľstvo.

Zvukové dorozumievanie sa

Mačky pradú už pri prijímaní potravy, čím vyjadrujú pocit uspokojenia. Ak mačka pri vás pradie, je taktiež spokojná. No, mačky môžu pradieť aj keď rodia, pri bolesti alebo ak zomierajú. Je to spôsobené tým, že vlny vyvolané pradením spúšťajú hojivé mechanizmy. Ak mačka vrčí alebo syčí značí to hrozbu, mačka je agresívna. Sú to signály hnevu. Existuje taktiež mnoho druhov mňaukania a každý má svoj význam. Mňaukajú, ak niečo potrebujú, sťažujú sa, ak chcú vyjadriť nejakú potrebu alebo niečo odmietnuť.

Continue Reading

9 zaujímavostí o mačkách

Nancy
  1. Mačky prespia približne 70% svojho života, čo je približne 16 hodín denne.
  2. Môžu žiť voľne ale aj vo vnútri.
  3. Sú to najobľúbenejšie domáce zvieratá v Spojených štátoch. V USA je asi 88 miliónov mačiek a psov je len 74 miliónov.
  4. Prvá mačka vo vesmíre bola francúzska mačka menom Felicette.
  5. Mačky nemajú receptory na rozoznanie sladkej chuti.
  6. Dokážu vydávať až 100 rôznych zvukov.
  7. Strach z mačiek sa nazýva ailurofóbia.
  8. Rastlina zvaná Kocúrnik pôsobí pre mačky ako halucinogén.
  9. Odtlačok nosa mačky je rovnaký originál, ako odtlačok prstu človeka.
Continue Reading

História mačky domácej

Mačka domáca - vonkajší kocúr

Medzi jedno z najobľúbenejších zvierat na svete patrí mačka domáca. Špecifická povaha s dokonalým zovňajškom. Z pôvodne divokej a nezávislej šelmy sa dnes stala vyhľadávanou spoločníčkou ľudí. Dnešné mačky žijú v domoch, bytoch, na záhradách, chatách ale aj voľne. Mačka je ideálny spoločník človeka a rovnako dokonalo s nami zdieľa životný štýl.

Niečo z histórie…

Predkovia mačky sa vyvinuli z plazov pred viac ako 200 miliónmi rokov. V tej dobe boli plazy hlavnou dominantou sveta. Obdobie plazov sa skončilo približne pred 65 miliónmi rokov masovým úhynom plazov.

Čeľaď MIACIS sa vyvinula z niekoľko mäsožravých čeľadí. Tvorili ich  prehistorické tvory, ktoré boli vzrastovo ako malé šelmy. Mali 5 pazúrov, vďaka čomu mali jednoduchý prístup aj na stromy. Lebka bola malá a telo štíhle, nohy mali krátke s dlhým chvostom. Na trhanie mäsa mali prispôsobených 44 ostrých zubov. Tieto šelmy žili prevažne v lesoch a chodili po stromoch. Ich potravou boli malé cicavce, plazy a vtáky. Medzi ich obľúbenú potravu patrili aj vajíčka, alebo ovocie. Vyskytovali sa na území Severnej Ameriky a  Európy. Postupom času sa z nich vyvinuli predchodcovia dnešných mäsožravých čeľadí vrátane mačiek.

 

loviaci mačací pud

3 kategórie mačiek

Panthera – sú to veľké mačkovité šelmy ako napríklad levy a tigre.

Felis – sú to malé mačky a to mačka divá, mačka púštna ale aj mačka domáca.

Acinonyx – sem patria výlučne gepardy, tie ako jediné nemajú možnosť úplne zatiahnuť pazúry.

 

Predok mačky domácej

Mačka plavá inak nazývaná felis silvestris libyca (z lat.) sa považuje za predka mačky domácej. Dnes ju nájdete aj v Afrike, ako voľne žijúcu šelmu. Afrika sa teda pokladá za miesto zrodu mačky domácej.

Felis silvestris libyca (z lat.)  je tiež známa aj ako africká divoká mačka alebo ako púštna mačka. Zo štúdií mitochondriálnej DNA divokých mačiek z Európy, Ázie a Afriky vieme, že Felis silvestris lybica sa odštiepila od európskej divokej mačky pred 173 000 rokmi a od ázijskej pred 131 000 rokmi.

Počiatky domestikácie sa datujú už pred 10-tisíc rokmi na strednom východe čo je  Západná Ázia a Severná Afrika. Mnohé zdroje ale uvádzajú, že „udomácnenie“ sa začalo už pred 4000 až 5000 rokmi pnl. v Egypte. Iné zdroje zasa uvádzajú, že to bolo ešte o tisícročie skôr v Ázii. Najstaršie známe dôkazy o vzťahu medzi človekom a mačkou pochádzajú z doby pred 4 500 rokmi. Zdomácnenie sa malo teda začať v oblasti  Nílu v Egypte. Dôkazmi tohto zdomácňovania sú maľby mačiek. Maľby mačiek zdobia steny hrobiek, našli sa taktiež ďalšie artefakty ako sošky a mumifikované telá.

Starí Egypťania mačky uctievali ako bohov. Po smrti ich teda mumifikovali a odniesli ich do chrámu mačacej bohyne Bastet. V starovekom Egypte bola známa úroda obilia a tak egyptské farmy boli bohaté na myši a potkany. Práve vtedy sa začal proces domestikovania mačky.

Neskôr sa mačka z Egypta dostala  do Talianska a celej Európy v 1. storočí nášho letopočtu. Do Anglicka sa dostali až v 10. storočí.

V Európe boli v stredoveku mačky spájané s bosorkami a spoločne ich aj upaľovali. V Anglicku za usmrtenie mačky boli vysoké tresty. V Tokiu mali vlastný chrám a v Indii bol zákon, ktorý prikazoval živiť aspoň 1 mačku.

Prvá výstava mačiek sa konala v roku 1871 vo Veľkej Británii.

 

dnešná mačka domáca

 

vnútorná mačka vs. vonkajšia mačka

 

 

Continue Reading

| C H A R E N S E N |

Charensen, kôň s veľkým K, ktorý bude navždy v mojom srdci! Dostala som sa k nemu cez jednu kamarátku, pretože som hľadala nejaké perspektívne jazdenie, ktoré by ma posunulo vpred, a tak mi dala kontakt na trénera, ktorý tohto koňa vlastnil. Písal sa rok 2012, keď som na ňom prvý krát sedela. Pamätám si, že môj prvý dojem z neho bol, že je to veľký vznešený kôň. Jazdil sa mi veľmi ľahko a dobre a povahovo sa mi javil ako dobrý a spoľahlivý kôň. Dochádzala som za ním asi 4-5 mesiacov do Pezinku, kde bol ustajnený a každým dňom som ho ľúbila viac a viac. V tej dobe som si veľmi priala, aby mi ho rodičia kúpili, pretože som si nevedela predstaviť, že by sa predal niekam preč a niekomu inému a ja by som ho už nikdy neuvidela. Charlie ma naučil, ako sa skutočne jazdí a nie len vozí na koni. Veľa vecí mi nedal zadarmo. Za veľa vecí resp. mojich chýb ma potrestal alebo mi ich nezabudol a využíval ich proti mne. Veľa, teda mnoho veľa vecí ma naučil za, čo mu naozaj vďačím. Mal so mnou veľa trpezlivosti, ale taktiež aj ja s ním. Tolerovala som jeho správanie, keď mu preskočilo a snažil sa ma prizabiť, no nikdy to nezmenilo to, že som ho mala stále rada.

Keď som začala jazdiť na Charensenovi, tak mal čerstvých 7 rokov, už po veľkej kariére. Ako veľmi, veľmi mladý, bol dostihový kôň, presnejšie steeplechaser. Po tejto dostihovej kariére, začal kariéru military. Ako militarista bol veľmi perspektívny a nadaný. Vo svojich 6 rokoch sa zúčastnil majstrovstiev sveta vo francúzskom Mondial du Lion. V tom istom roku sa zároveň stal koňom roka 2011 na Slovensku. Neverila som tomu na akom úžasnom koni to vlastne jazdím a akému nenahraditeľnému koňovi som dala moje srdce. Raz na vychádzke mi jeho majiteľ medzi rečou povedal, že je to vnuk svetoznámeho dostihového koňa Secretariata. V tom momente som bola v siedmom nebi a neverila som už vôbec, že na kom sa to vozím. Dokonalé štvornohé stvorenie. Ešte predtým, ako som ho spoznala som totiž to dosť fičala na filme Secretariat a v podstate som bola očarená samotným Secretariatom a zrazu som jazdila na jeho potomkovi, neskutočné. Stavím sa, že aj nejazdci poznajú meno koňa Secretariat. Ako čas plynul a ja som sa naučila na ňom skákať, tak prišlo leto a moji rodičia mi oznámili, že mi ho kúpili ako darček k narodeninám, ktoré som mala síce až v novembri, ale tajiť by sa to moc nepodarilo. Tento moment v živote si taktiež veľmi dobre pamätám. Vtedy sa mi akoby zastavil celý svet a neverila som tomu, že je môj. Časom som si uvedomila, že som si toho koňa vysnila a nejako k sebe pritiahla. Spravila som si na ňom Cčkovú licenciu, keďže Včkovú z voltíže som už mala a začala sa zimná príprava na preteky. Charlieho som si presťahovala bližšie k domovu, pretože dochádzanie každý deň, by bolo naozaj náročné, a tak som s ním mohla stráviť ešte viac času ako predtým. Časom som, ale prišla na to, že povahovo to nie je až taký cukrík, ako sa zdal byť popri trénerovi a pre mňa, ako 13 ročnú to bolo, teda dosť náročné. Občas si zo mňa robil dobrý deň, občas ma zo seba katapultoval a občas porobil trochu bordel okolo mňa a ja som sa cítila, ako keby vlastním neskrotného koňa. Zistila som, že úpravou jeho stravy sa tieto povahové výkyvy oveľa zlepšili a našli sme k sebe krajšiu a ľahšiu cestu.

V tomto období som na ňom skákala plné stojany a ani neviem ako. Ten kôň to preskočil a ja som sa na ňom udržala. Bolo to pekné, ale po čase som do hlavy získala bloky voči tomu, s čím sa naozaj ťažko pracovalo, či už pre mňa, koňa alebo trénerov. Samozrejme milovala som skákanie a skákala som naďalej, ale nebolo to už také ľahké ako predtým. Presedlala som, teda hlavne na drezúru a začali sme chodiť na preteky. Začiatky neboli ľahké. Kôň mal veľmi veľa energie na pretekoch a ja som to nečakala, ale naučili sme sa aj ja, aj on byť kľudní a na konci našej celej spoločnej kariéry môžem hrdo povedať, že áno Charlie pri mne chodil ako psíček, aj v stresových situáciách. Kto by to bol povedal. Každý kto ho poznal, ešte z jeho military kariéry, a to nebolo málo ľudí vedeli, že to bol šialený kôň. Prestala som s ním pretekať a aj jazdiť z dôvodu, že po tom všetkom už nemal dobré zdravie.

Nechcela som ho ďalej trápiť a pozerať sa na tú bolesť, ktorú prežíval, tak som sa rozhodla, že mu doprajem už len pastviny, aby mal oddych, pohyb a radosť z trávičky, ktorú miloval. Občas som ho navštevovala, ale nemala som už na neho žiaľ toľko času, pretože som mala už druhého športového koňa. Mrzelo ma to. Neopúštal sa mi ľahko. Plakala som veľa za ním, ale to je život. Bolo mu lepšie. Potom som sa rozhodla s rodičmi, že ho niekomu radšej darujeme, aby sa mu viac venovali a dali mu lásku. Nebolo to ľahké vôbec, ale viem, že mu je lepšie. Neviem úplne presne, kde teraz je a, čo s ním je, ale dúfam, že sa má dobre a pekne sa k nemu chovajú, tak, ako si to zaslúži. Dnes má už 15 rokov a dúfam, že možno raz ho ešte uvidím a on si spomenie, že som to ja, tá, ktorá ho milovala a miluje stále aj keď s ním už nie som.

Continue Reading

DIY škrabadlo

Dlho som doma nemala škrabadlo pre mačky a moje mačky sa mi začali škrabať o moje dva veľké stoly, ktoré mám v izbe a o koberec. Napadlo mi, preto, že im škrabadlo vyrobím. Najprv sa mi to zdalo byť ako super ľahký a rýchly nápad, ale popravde, pomáhala mi s tým sestra a hlavne jej priateľ David, ktorý škrabadlo skonštruoval.

 

Na škrábadlo som použila:

  • štvorcovú dosku z dreva
  • pevnú pásku
  • 2 valce od cereálií
  • kúsok drevenej laty
  • vyplňovaciu penu
  • ružový sprej
  • silné lepidlo (Duvilax)
  • lano z konopného vlákna

 

Najprv David nasprejoval drevenú dosku na ružovo a potom do stredu navŕtal kúsok drevenej laty. Následne spojil dva valce s páskou a primontoval ich na latu. Do valcov spravil dierky kadiaľ dnu dal vyplňovaciu penu, aby bolo škrabadlo pevné. Keď pena zaschla, tak som so sestrou na povrch naniesla lepidlo a začali sme valce obmotávať konopným lanom. Škrabadlo som nechala schnúť jeden celý deň.

Continue Reading

Sweet Treats

Po dlhom hľadaní na internete som nenašla žiadny recet na mačanie pamlsky, ktorý by neobsahoval nič živočíšne. Trochu som, teda porozmýšľala, čo by mohli byť vhodné ingrediencie na sladké a trvácnejšie pamlsky pre mačky a psov. Musím však upozorniť, že tento recept je celkom dosť lepkavý nakoľko sa v ňom pracuje s melasou…

 

Ingrediencie

  • 2 hrste ovsených vločiek
  • 100ml ryžového mlieka (môže sa použiť aj mačacie mlieko)
  • 2 č.l. melasy
  • mletá škorica
  • cca 100ml teplej vody

 

 

Postup

Ako prvé som v mixéri jemne pomixovala ovsené vločky, aby boli menšie. Potom som ich vysypala do misky a priliala som k ním mlieko. Vločky s mliekom som dobre pomiešala a pridala som k nim 1 č.l. melasy. Zatiaľ som druhú č.l. melasy nechala rozpustiť vo vode a potom som rozpustenú melasu priliala k vločkám. Tu sa mi stal problém, že cesto mi ostalo trochu vodnaté, tak som do neho pridala celé vločky podľa potreby. Nakoniec som do cesta ešte pridala trochu škorice – pre vôňu a chuť…

Na plech som ukladala rozplasnuté “guličky” pomocou lyžicky. Mne osobne to vyšlo tak na 2 plechy.

Piekla som tieto pamlsky na 180° približne 10 minút.

 

Moje mačky sa išli roztrhať za týmito “koláčikmi”.

Love, Lulu

Continue Reading

Nancy & Ramona

 

 

 

Zoznámte sa s mojimi 4-nohými spolubývajúcimi kamarátkami. 

 Malá bielo-tigrovaná micka sa volá Nancy a je to domáca mačka, ktorú som si zaobstarala ako prvú. Našla som ju cez inzerát, že ju darujú a už z fotky sa mi hneď veľmi zapáčila. Keď som si ju priniesla domov, tak mala pravdepodobne len niekoľko týždňov, a tak som sa stala jej “mommy cat”. Dnes má už vyše polroka a je z nej extrémne šidlo. Jej obľúbenými činnosťami sú pozeranie sa von oknom, vyhrabávanie kvetiniek z kvetináčov a ich následné ničenie…

Nancy

 

 

 

Druhá tigrovaná mačka sa volá Ramona a je to britka po rodičoch whiskas a korytnačej mačky. Ramonka je povahou o niečo chladnejšia ako Nancy. Tiež má vyše polroka, ale zaobstarala som si ju neskôr, čiže prišla už väčšia a s nejakými návykmi. Ramonka rada spí a taktiež sa rada hráva so zajacom Tobym.

Ramona

 

 

Ramona a ja pri oslave Nového roku…
Nancy a jej obľúbená činnosť pozeranie okolitého sveta z okna

 

Love, Lulu

Continue Reading