Marec, dlho sme na teba čakali. Na príchod krásnej jari, na príchod farebnosti. Ale sa nám začal pekne ten marec.
Mnohí si zrejme plánovali ako najbližšie dni a týždne strávia, pretože vonku začala byť totiž to už znesiteľnejšia teplota.

Lepšie, keď ťa zima chveje , než marcovô slnko hreje.

Ja som stále 3x do týždňa pokračovala v mojom fanúšikovaní Slovana, večer som chodila von s kamarátmi a hlavne som začala aktívne späť
cvičiť. Bola som na menšej súkromnej oslave môjho dôverného kamaráta, kolegu a spoluzakladateľa nášho TheMiddle.Sk.
Na druhý deň som išla znovu s Adim a Peťom na hokej do Bratislavy. V tej dobe sme na Slovensku mali už potvrdený jeden prípad ochorenia covid-19. V podstate v dobe, keď sme šli na hokej, tak sa ešte žiadna panika ani opatrenia nediali. No akurát na hokeji nám oznámili, že školy sa uzatvárajú pre celý Bratislavský kraj. Samozrejme sa pridali aj Univerzity, a to konkrétne Univerzita Komenského a Slovenská Technická Univerzita. Malo to platiť na 2 týždne.
Všetci sa tešili, no ja som mala hlavu pri hokeji. Mimochodom hral Slovan vs. HC ´05 iClinic Banská Bystrica. Belasí vyhrali 5:4 po pp, takže som bola v úplnej eufórii,
že som až zabudla na aktuálne dianie.

Ja, Harvy a Peťo na zápase Belasích

No po tomto dni sa všetko zmenilo. Na Slovensku sa zvažovali nové opatrenia. Ľudia sa začali zo zahraničia sťahovať späť na Slovensko. Do týždňa sa uzatvorili hranice
a púštali sa na naše územie už len Slováci.
Postupne začalo pribúdať viac a viac nakazeních ľudí, začali sa prijímať nové opatrenia, karanténa sa predlžila v podstate do odvolania.
Podniky sa začali zatvárať. Otvorené zostali len obchody s potravinami, lekárne a zrejme aj niektoré drogérie.
Väčšina ľudí tak zostala doma bez práce alebo s home office.
Mne to veľmi do môjho denného cyklu nezašlo, teda až na ten hokej a chodenie von s kamarátmi.
Stretávanie sa s kamarátmi som obmedzila na volanie si s nimi, a tak som začala viac času tráviť sama so sebou a mačkami.
Aktuálna situácia nie je určite príjemná a zo začiatku som ju brala veľmi vážne a stresujúco. Niekoľko nocí som sa ani nevyspala, pretože som mala nočné mory o corone. Asi prvý týždeň som nevedela dobre dýchať a vždy som sa potrebovala maximálne ukľudniť a rozdýchať. No dnes už túto situáciu beriem aj trochu z inej stránky. Ľudia konečne začali mať čas sami na seba…

Ramona na prechádzke vonku

 

Keď je marec teplý , apríl je chladný.

Ja som začala viac premýšľať nad sebou. Cvičím ešte stále, začala som sa venovať tomuto blogu, a začala som aj meditovať.
Taktiež som začala hľadať nejaký životný balans. Začala som sa ešte viac a intenzívnejšie zaujímať o to, ako tento svet funguje.
Začala som ešte viac počúvať múdrych ľudí, zaujímam sa viac o astronomiu. O to ako funguje vesmír, snažím sa ešte viac prísť na to, ako funguje 5 dimenzia a ako sú medzi sebou úplne prepojené. Prečo môžem z času na čas vidieť jej záblesky.

Prečo si môj 4 ročný synovec pamätá, kto boli jeho bratia, a že zomreli na nepotopiteľnej lodi menom Titanic. To sú momentálne otázky, ktoré ma zaujímajú.
Uvediem príklad z môjho sveta, taký najčerstvejší. Pred 3 mesiacmi sa mi z tohto zemského povrchu vyparilo ľavé Airpod slúchatko.
Celé 3 mesiace som ho hľadala, no nikde nebolo. Izbu som prevrátila hore nohami. Prehľadala som úplne všetko.
Pár dní dozadu som si ľahla na postel. Mysľou mi prebehlo slúchatko, že už by som ho mohla nájsť. Prehovorila som k nášmu všemocnému universe a intuitívne mi napadlo ešte raz prehľadať miesto, kde som ho predtým minimálne 5x hľadala.
Netrvalo to ani 10 minút a slúchatko som našla v podstate priamo pod nosom na tak bizarnom mieste, ktoré som minimálne 15x chytila do rúk, prevracala a nič. Našla som ho v UV lampe od korytnačky, ktorú už nemám. Airpod bol v tej lampe položený.
Neexistuje aby som si ho predtým nevšimla…

 

Na svätého Jáchyma skončila sa už zima.

Metafyzika je koniec koncov veľká veda, neprebádaná.
Možno iba hrstkou ľudí z toho nekončiaceho mnohovesmíru, ktorý nás obklopuje.
Určite niekedy túto tému rozvijem viac a aj to, prečo som prestala veriť v náhody, ale momentálne sa na to ešte necítim. Ohľadom tohto sa cítim ako
jedna malá bodka z tých mnoho bodiek, ktoré môžeme vidieť každý večer na oblohe.

 

Love, Lulu