September

September, ako rýchlo prišiel, tak aj rýchlo odišiel. Letné počasie sa striedalo aj s chladným počasím, teda skôr s chladnými nocami. Tento mesiac bol, tak trochu hektický. Ku koncu sa začala škola a teraz sa musím naplno venovať nej.

Začiatkom mesiaca som ešte bola klasicky na lodi, kým sa dalo na nej byť a voda nebola ešte studená a slnko nezapadalo, tak skoro. Pár dní som bola aj pri koňoch. Síce som veľmi nejazdila, ale snáď zažijeme aj jesennú prírodu z konského chrbta <3.

Zúčastnila som sa, aj „bratovej“ svadby, ktorá stihla byť ešte bez výrazných obmedzení. Táto svadba bola tak trochu spojená aj s výletom do Kremnice, kde sme navštívili Múzeum mincí a medailí.

      Kremnica

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica. 

Zdroj: Wikipedia

Domov sme šli cez Krahule, a tak sme sa odfotili v strede Európy. No, zvyšok mesiaca šiel v duchu len nejakých spoločných obedov s Robom. Výlet na  Nitriansky hrad a potom len škola, škola a škola :).

 

 

Continue Reading

Február

 

 

Tento mesiac píšem s odstupom mesiaca, pretože sa toho veľa udialo a nemala som chuť písať a ani nad týmto celým premýšľať…:)

 

 

 

Február, február začal si sa pekne. Hneď v prvý deň sme s kamarátom Adim vybehli na bicykloch na našu priehradu. Počasie bolo nádherné a aj náš výlet bol super.
Celý mesiac sme sa stretávali aj s kamarátmi. Bolo nám dobre a ani sme netušili, že sa naše životy v priebehu pár týždňov zmenia.
Keďže sme ešte ako nič netušiaci účastníci tejto dnešnej „katastrofy“ behali, kade – tade, tak sme sa v jeden trochu chladnejší, ale za to krásny večer vybrali ako partia na Nitriansku kalváriu. Tento spontánny výlet ma milo prekvapil a urobil mi radosť. Na kalvárii som bola prvý krát a rada si to zopakujem, keď sa situácia na Slovensku, ale aj celkovo vo svete upokojí.

Svätá Háta všetky kúty zahatá.

 

Taktiež ma v tento mesiac čakali talentovky na VŠMU na herectvo. Najprv som z toho bola veľmi nadšená a tešila som sa, ale, ako plynul mesiac a deň talentoviek sa blížil, tak som z toho čoraz viac a viac chytala strach a depresiu. Nakoniec týždeň pred nimi som sa rozhodla sa ich nezúčastniť a vtedy mi akoby padol kameň zo srdca a cítila som sa byť šťastná. Zrejme ma to na VŠMU srdcom, predsa len neťahalo. Taktiež trpím v zime chronickou bolesťou hrdla kvôli nahromadenému chladu v mojom organizme (pre bežných ľudí sa to volá „alergia na zimu“), a tak sa mi so zachrípnutým hlasom nechcelo spievať a recitovať, keďže to najpríjemnejšie nie je.

 

Posledné dni na ľade

V podstate od začiatku februára som každý týždeň chodila na hokejové tréningy, aby som sa naučila lepšie korčuľovať. Veľmi mi to nešlo, ale hlavné je, že ma to bavilo a na ľade som sa snažila byť skoro každý deň, kým nám to počasie prialo. Boli dni chladnejšie a taktiež boli dni aj teplejšie, keď sa nám ľad extrémne topil a miestami sme sa korčuľovali po vode. Na mojom prvom tréningu som mala celkom strach, že, čo ma to čaká. Vybrala som si veľmi „prajné“ počasie a mala som, čo robiť, aby ma zakaždým neodfúklo na mantinel. Bol to vydarený tréning. Na druhý deň som mala takú veľkú svalovku, že som z toho bola až prekvapená. No po skoro mesiaci chodenia na hokejové tréningy som sa s týmto športom, ktorý ma začal baviť musela rozlúčiť. Mala som v pláne od marca chodiť do Bratislavy na krasokorčuliarsky kurz, ale žiaľ život nám to všetkým zariadil inak.

 


Vo februári som poctivo 3x do týždňa sledovala aj zápasy Belasých! Nebol deň, keď hrali, čo by som ich aspoň silou myšlienky nepodporila. Hrali super, aj keď, nie vždy boli dni, keď, sa im darilo najlepšie, no vždy do toho dali, čo najviac, a to sa cení.
Na jeden domáci zápas som, ale napokon išla s mojimi kamarátmi Adim a Peťom. Najvtipnejšie na tom je, že Adi je neutrálny fanúšik a viac ho zaujíma ozvučenie štadióna a kameramani, ako samotná hra a Peťo je zasa fanúšik Košíc…
Tento zápas sme si, ale napriek tomu všetci traja užili a zabavili sme sa. Hlavne sme boli spolu a bolo nám dobre.

Dúfam, že si každý užil február a aj jeho niektoré chladnejšie dni naplno, pretože tento nešťastný marec je až abnormálne teplý, a teda hlavne karanténny…:)

HC Slovan Bratislava vs. HKM Zvolen

 

 

Love, Lulu

Continue Reading