Seriály & Filmy part I.

 

Nie som filmový kritik ani nič podobné. Nie som ani ten, čo by vedel ohodnotiť, ktorý film stojí za to, pretože pre každého
jedného z nás je niečo dobré a niečo zasa zlé na rôznych stupňoch porozumenia. Veľký príklad môžem byť sama sebe, čo koniec koncov aj som.
Nie som názoru, že Boh je ten dobrý a Satan je ten zlý. Obaja majú svoje svetlé a temné stránky na rôznych stupňoch a každý
to chápe inak. Chcela by som, ale týmto článkom dať svoj subjektívny názor na moje obľúbené filmy a seriály, ktoré mi do života
niečo dali alebo ma jednoducho oslovili a prídu mi zaujímavé a hodné vyjadrenia sa k nim.

1. Chilling adventures of Sabrina

Tento seriál jednoducho milujem. Mám rada nadprirodzeno, čarovanie, a to tajomno tohto seriálu.
Seriál je o tom, že mladá ambiciózna čarodejnica Sabrina Spellman oslávi svoje 16 narodeniny,
pri ktorých sa musí zúčastniť krstu a zapísania sa do čiernej knihy. V ten deň je zhodou okolností Halloween.
V tomto príbehu sa Sabrina stretáva so svojou prvou láskou Harveym. Taktiež žije bez rodičov. Žije s tetami Hildou, Zeldou a bratrancom Ambrosom.
Sabrina má mačku Salema, ktorá bola kedysi čarodejom, ale bol zakliaty a je z neho mačka. Salem dáva na Sabrinu na každom rohu pozor.
Postupne sa dozvedáme, že sa Sabrina musí rozhodnúť medzi ľudským a čarodejníckym svetom. Viac prezradovať nechcem.
No, čo mi skutočne tento seriál dal je to, že na svet som sa začala pozerať z rôznych uhlov. Niekedy aj ten, ktorého berieme za toho nebezpečného a zlého nám môže byť blížny alebo môže mať iné úmysly ako sa na
prvý pohľad zdá. Koniec koncov sa nedá vylúčiť,
že Boh a Satan skutočne nie sú. Veľa som hľadala po internete informácie o Lilith a Luciferovi a áno aj som ich našla a nelíšili sa.
Ale v Biblii sa o žiadnej Lilith a v podstate ani o padlom anjelovi Luciferovi nepíše, ani slovo.
Viem, že, keby Biblia obsahuje tieto informácie, tak by zrejme veľa veriacich ľudí bolo nahnevaných, ale príde mi to trochu zvláštne,
že sa o tom nikde nezmieňujú. Taktiež som doteraz o tom ani nepočula.

2. 13 reasons why

Asi jeden z najznámejších teens seriálov.
K tomuto seriálu mám až skutočne príliš blízko. Pamätám si, že, keď som ho prvý krát videla, tak som ho zhltla doslova za 13 hodín.
Chápala som skoro každú jednu postavu a jej konanie až na Claya. Ten mi doteraz príde celkom nesympatický. Asi to bude tým, že sa
tá postava až príliš do všetkého stará. No najviac blízkou osobou mi bol Bryce Walker. Áno Bryce, tá najnenávidenejšia postava,
najväčší rapeist z celého seriálu. Priznám sa, že mi je naozaj sympatický. Po prvé sa mi veľmi páči ten herec a po druhé je to nepochopená postava. Od začiatku som tvrdila, že nesie v sebe veľa bolesti, sklamania a cíti sa roztrieštene, nepochopene, a preto navonok
pôsobí tak, ako pôsobí a koná tak, ako koná. Myslím si, že som sa so svojim odhadom nemýlila, však?!
Hannah Baker, je zasa prílišná drama queen a miestami sa snaží zaujať a dať najavo svoje trápenie, ktoré aj tak nikto nevidí a ani nechápe. Dejú sa jej v živote veci, ktoré si niekedy až príliš vezme k srdcu a podľahne im. Chlapi z nej urobia len to, čo chcú a ona v podstate nič iné nepozná. Jej príbeh je smutný a plný trápenia a nepochopenia resp. vnútorného trápenia.
No, napokon spraví tú najsebeckejšiu vec, ktorá na svete existuje, ale bola to jej seriálová voľba. Nezabúdajme, že tieto veci sa dajú
riešiť aj inak. Seriál na to veľmi apeluje, aby osoby, ktoré sa cítia byť šikanované okolím alebo psychicky na dne, aby kontaktovali
niekoho, kto im pomôže. No z vlastnej skúsenosti viem, že akokoľvek môže byť situácia zlá, tak sa so svojimi problémami treba
zdôveriť aspoň svojmu dôvernému priateľovi, ktorý Vám vdýchne do života iný pohľad.
Celkovo som prvú sériu videla dokopy asi 10x. Vždy to záležalo od môjho aktuálneho citového rozpoloženia či som sa pri posledných 3 častiach rozplakala alebo nie. Druhá séria ma až tak veľmi nebavila a 3 sériu som taktiež zhltla za 13 hodín. Posledná séria sa mi azda páčila najviac. Presne splnila moje očakávania a hlavne môj odhad, čo sa týka Brycea.
Určite si v blízkej budúcnosti tento seriálový maratón zopakujem.

3. Stranger Things

Ďalší v poradí z teens seriálov, ktorý zožal extrémny úspech. Priznám sa, že, keď mal tento seriál najväčší boom,
tak som o ňom nechcela ani počuť. Nechápala som, čo na tomto ľudí baví. Raz mi, ale na Youtube vyskočila reklama
na Stranger Things Season 2. Vtedy som zistila, že celý dej tohoto seriálu, je ponorený do 80 rokov.
Donútila som sa, teda predrať sa prvým pilotným dielom, ktorý nie je až tak moc zaujímavý, ale zaručujem, že
ostatné časti Vás tak vtiahnu do deja, že budete chcieť hneď 4 sériu.
Tento seriál ma očaril tým, že, aj keď sa to, čo sa tam deje zdá byť ako akoľvek bizarné, tak skutočnosť nášho sveta nám môže byť na míle vzdialená od skutočnej skutočnosti.
Okrem toho si so seriálom zaspomíname na staré dobré klasiky z 80. rokov, ktoré sa hrajú, ako top hity doteraz, čo aspoň, teda mne vyčarilo úsmev na tvári, aj keď nie som dieťa 80. rokov.,ale koncom 90. rokov až.
V tomto seriály som si nevyhliadla obľúbenú alebo neobľúbenú postavu. Myslím si, že všetci sa dajú vnímať a brať na rovnakej
vlne. No snáď pár vecí, ktoré ma inšpirovali boli, že som si pár kúskov oblečenia zaobstarala v retro štýle a moju mačku
som pomenovala po jednej z postáv, Nancy.

4. The Vampire Diaries, The Originals a Legacies

Samostatný článok na 1000 strán by som mohla písať o týchto seriáloch, na ktorých som vyrastala a v podstate doteraz ešte sledujem
Legacies. O deji tohoto celého komplikovaného príbehu sa vyjadrovať nejdem, pretože už si prvé série ani tak dobre nepamätám,
ale viem, že tento príbeh bola moja srdcovka a vlastne aj stále je. Boli a sú v ňom postavy, ktoré moc nemusím a naopak sú v ňom
postavy, ktoré milujem. Jedna z tých milovaných postáv tohto príbehu je jednoznačne Niklaus Mikaelson, o ktorom by som mohla písať
knihu, ako ma inšpiroval a očaril. Milovala som časti, kde bol a milovala som ešte väčšmi časti, kde mal romantické záplietky s
Caroline. Na konci The Originals som si aj poplakala, vlastne doteraz, keď si na tú časť pozriem alebo si pozriem nejaké video
na Youtube toho momentu, tak mi žiaľom puká srdce, ako zo zlomyseľného a bezcitného Klausa stal milujúci a obetavý otec, ktorý si pre záchranu sveta a svojej dcéry zoberie život. Nuž jedna kapitola tej najlepšej a naj inšpiratívnej postavy v celom príbehu sa skončila.
Tak, ako sa skončil život Stefana Salvatora a viacerých postáv. Mojou druhou obľúbenou postavou bola Rebekah Mikaelson. Už presne ani neviem prečo, ale určite som na to mala dôvod a doteraz mi je veľmi sympatická ta postava. Možno to bolo aj tým, že ju hrala Claire Holt, ktorá kedysi hrala Emmu v H2O, a bola to taktiež moja najobľúbenejšia postava. Ďalšími obľúbencami sa u mňa stali Caroline, Damon, Kol a Stefan.
Momentálne sledujem Legacies a úplne sa k tomu ešte vyjadriť neviem, keďže som si to celé ešte nenechala prejsť hlavou, ale zatiaľ
viem len to, že absolútnym víťazom sa u mňa stala Elizabeth Jenna Saltzman „Lizzie“, a to, preto, pretože sa v nej z veľkej časti
vidím osobnostne. Po nej nasleduje Hope Mikaelson a napokon Josette Olivia Saltzman „Jossie“.

5. Pretty Little liars

Neviem si spomenúť, ako presne som sa k tomuto seriálu dostala. Jediné, čo viem, že som ho začala pozerať neskoro. Keď už vyšli všetky série.
Mala som asi 17 alebo 18 rokov a doslova som ten seriál „žrala“. Veľmi ma ten príbeh bavil aj keď niekedy bol už naozaj bizarný.
Veľmi som si obľúbila Spencer Hastings a myslím, že v tej dobe som sa jej chcela veľmi podobať, a tak som začala piť zalievanú kávu niekoľko veľa krát do dňa – časom som bola nútená sa nad týmto konaním zamyslieť…
Tak isto sa mi páčila postava Toby a môjho zajaca som potom pomenovala Toby.
Tento dej bol takisto ako v Upírskych denníkoch až príliš pomotaný a dlhý, ale aj napriek tomu som si z toho vyvodila ponaučenie „nikdy nevieš kto si, čím si, kým sa staneš a, kým budeš musieť byť“.
Taktiež z toho vyplývalo aj to, že nie vždy musí byť realita naozaj taká, ako sa zdá byť a, že naši blížni nám sú naozaj blížni a taktiež, že netreba bezhlavo veriť všetkému a každému.

6. Big Little Lies

Stretla som sa s rôznymi názormi na tento seriál. Väčšina ľudí tvrdí, že je to trápny seriál, ale mňa bavil.
Je to taká mierne napätá oddychovka zo života. Baví ma pozerať seriály, kde sa odohráva bežný americký život.
Tie rôzne zápletky a hlavne tajomstvá a súdržnosť žien tomu dodáva tú super atmosféru toho seriálu.
Boli v ňom momenty, ktoré ma prekvapili a neočakávala som taký zvrat deju, ale napokon z toho vyústil super príbeh.
Konkrétne v tomto seriáli mám taktiež viac obľúbených postáv.

7. Black Mirror

Toto je seriál, ku ktorému ma doviedol môj „brat“. Najprv mi prišiel zvláštny, no stačili mi
časti a pochopila som myšlienku. Priznám sa, že som nevidela ani všetky série a časti. Jednoducho ma niektoré časti neoslovili.
No, moja najväčšia srdcovka je San Junipero, koho by to zaujímalo, tak ju nájdete v 3. sérii. Prezrádzať dej nechcem, ale vždy ma dojme k slzám a tomu, že, keď som úplne prvý krát videla túto časť, tak som zistila, že moja duša mala žiť asi počas 80. rokov.
Samozrejme je viac častí, ktoré sa oplatí si pozrieť. Ja som videla celú 3. a 5. sériu a rozhodne môžem zaručiť, že ani jedna časť nie je nudná. Vo 4. sérii som nevidela 1-2 časti, lebo ma nezaujali a takisto je na tom aj 2. a 1. séria.
Čo sa týka filmu, ten sme pozerali asi 2 hodiny a nedopátrali sme sa ku všetkým koncom. Musela som si ich dodatočne pozrieť na internete, aby som ich videla. Zrejme sme boli príliš morbídny.

Tak toto sú seriály, ktoré ma skutočne zaujali a stoja za to!

 

Love, Lulu

Have a nice day!

Continue Reading

Marec

 

 

 

Marec, dlho sme na teba čakali. Na príchod krásnej jari, na príchod farebnosti. Ale sa nám začal pekne ten marec.
Mnohí si zrejme plánovali ako najbližšie dni a týždne strávia, pretože vonku začala byť totiž to už znesiteľnejšia teplota.

Lepšie, keď ťa zima chveje , než marcovô slnko hreje.

Ja som stále 3x do týždňa pokračovala v mojom fanúšikovaní Slovana, večer som chodila von s kamarátmi a hlavne som začala aktívne späť
cvičiť. Bola som na menšej súkromnej oslave môjho dôverného kamaráta, kolegu a spoluzakladateľa nášho TheMiddle.Sk.
Na druhý deň som išla znovu s Adim a Peťom na hokej do Bratislavy. V tej dobe sme na Slovensku mali už potvrdený jeden prípad ochorenia covid-19. V podstate v dobe, keď sme šli na hokej, tak sa ešte žiadna panika ani opatrenia nediali. No akurát na hokeji nám oznámili, že školy sa uzatvárajú pre celý Bratislavský kraj. Samozrejme sa pridali aj Univerzity, a to konkrétne Univerzita Komenského a Slovenská Technická Univerzita. Malo to platiť na 2 týždne.
Všetci sa tešili, no ja som mala hlavu pri hokeji. Mimochodom hral Slovan vs. HC ´05 iClinic Banská Bystrica. Belasí vyhrali 5:4 po pp, takže som bola v úplnej eufórii,
že som až zabudla na aktuálne dianie.

Ja, Harvy a Peťo na zápase Belasích

No po tomto dni sa všetko zmenilo. Na Slovensku sa zvažovali nové opatrenia. Ľudia sa začali zo zahraničia sťahovať späť na Slovensko. Do týždňa sa uzatvorili hranice
a púštali sa na naše územie už len Slováci.
Postupne začalo pribúdať viac a viac nakazeních ľudí, začali sa prijímať nové opatrenia, karanténa sa predlžila v podstate do odvolania.
Podniky sa začali zatvárať. Otvorené zostali len obchody s potravinami, lekárne a zrejme aj niektoré drogérie.
Väčšina ľudí tak zostala doma bez práce alebo s home office.
Mne to veľmi do môjho denného cyklu nezašlo, teda až na ten hokej a chodenie von s kamarátmi.
Stretávanie sa s kamarátmi som obmedzila na volanie si s nimi, a tak som začala viac času tráviť sama so sebou a mačkami.
Aktuálna situácia nie je určite príjemná a zo začiatku som ju brala veľmi vážne a stresujúco. Niekoľko nocí som sa ani nevyspala, pretože som mala nočné mory o corone. Asi prvý týždeň som nevedela dobre dýchať a vždy som sa potrebovala maximálne ukľudniť a rozdýchať. No dnes už túto situáciu beriem aj trochu z inej stránky. Ľudia konečne začali mať čas sami na seba…

Ramona na prechádzke vonku

 

Keď je marec teplý , apríl je chladný.

Ja som začala viac premýšľať nad sebou. Cvičím ešte stále, začala som sa venovať tomuto blogu, a začala som aj meditovať.
Taktiež som začala hľadať nejaký životný balans. Začala som sa ešte viac a intenzívnejšie zaujímať o to, ako tento svet funguje.
Začala som ešte viac počúvať múdrych ľudí, zaujímam sa viac o astronomiu. O to ako funguje vesmír, snažím sa ešte viac prísť na to, ako funguje 5 dimenzia a ako sú medzi sebou úplne prepojené. Prečo môžem z času na čas vidieť jej záblesky.

Prečo si môj 4 ročný synovec pamätá, kto boli jeho bratia, a že zomreli na nepotopiteľnej lodi menom Titanic. To sú momentálne otázky, ktoré ma zaujímajú.
Uvediem príklad z môjho sveta, taký najčerstvejší. Pred 3 mesiacmi sa mi z tohto zemského povrchu vyparilo ľavé Airpod slúchatko.
Celé 3 mesiace som ho hľadala, no nikde nebolo. Izbu som prevrátila hore nohami. Prehľadala som úplne všetko.
Pár dní dozadu som si ľahla na postel. Mysľou mi prebehlo slúchatko, že už by som ho mohla nájsť. Prehovorila som k nášmu všemocnému universe a intuitívne mi napadlo ešte raz prehľadať miesto, kde som ho predtým minimálne 5x hľadala.
Netrvalo to ani 10 minút a slúchatko som našla v podstate priamo pod nosom na tak bizarnom mieste, ktoré som minimálne 15x chytila do rúk, prevracala a nič. Našla som ho v UV lampe od korytnačky, ktorú už nemám. Airpod bol v tej lampe položený.
Neexistuje aby som si ho predtým nevšimla…

 

Na svätého Jáchyma skončila sa už zima.

Metafyzika je koniec koncov veľká veda, neprebádaná.
Možno iba hrstkou ľudí z toho nekončiaceho mnohovesmíru, ktorý nás obklopuje.
Určite niekedy túto tému rozvijem viac a aj to, prečo som prestala veriť v náhody, ale momentálne sa na to ešte necítim. Ohľadom tohto sa cítim ako
jedna malá bodka z tých mnoho bodiek, ktoré môžeme vidieť každý večer na oblohe.

 

Love, Lulu

 

Continue Reading

Anglicko

V tomto článku sa Vám posnažím priblížiť môj čas v Anglicku na výmennom pobyte, ktorý si už veľmi nepamätám, ale nejaké spomienky mám. Bola som tam, keď som mala 17 rokov, takže je to už celkom dávno. Začalo to vyberaním agentúry, vlastne to sa ma veľmi ani netýkalo, keďže to bol darček od mojej mamy.

No môj najväčší problém bolo to, že pár mesiacov pred tým, ako som odišla do Anglicka, tak na Slovensko k nám prišli Američania cvičiť do klubu na koňa. Keďže som bola nútená sa rozrozprávať po anglicky na tréningoch, tak v Anglicku som sa už nehanbila a nemala som žiadne zábrany. Azda problém nastal, keď som v Anglicku, tým Angličanom som absolútne nerozumela, pretože britský prízvuk mi nič nevravel, keďže som zatiaľ pochytila rôzne americké slangy a slová. Snažila som sa rozprávať  aj s mojou host family, ktorá bola veľmi milá a hlavne ústretová, keďže s nadhľadom zvládli moje „vystrájanie“. V mojej rodine som bola ešte s jednou Španielkou Sophie. Bola milá,
a keď som sa večer náhodou niekde zdržala, tak mi hneď písala či som v poriadku.

Našla som si tam kamarátky zo Slovenska, s ktorými už teraz veľmi nie som v kontakte, ale našla som si tam aj miestnych kamarátov v Source Parku – skate park. S nimi som strávila celkom veľa času a snažila som sa tým pádom ešte viac komunikovať. No robilo nám to trochu problém, pretože ja som v sebe mala americké slová a slangy a rôzne skratky a oni zasa svoje britské. Nebolo to vždy ružové, ale nebolo to ani zlé. Čo sa týka školy, tak tá ma príliš nebavila a radšej som mala ten voľný čas. Cez víkendy sme chodili na rôzne výlety. Pamätám si, že sme viac krát navštívili Londýn, ktorý som už poznala naspamäť (bola som tam aj predtým). Navštívili sme, aj Brighton, bol to zábavný deň. Vryl sa mi do pamäte, pretože, ako prvú vec sme navštívili Brighton Palace Pier, kde sme sa vybláznili
na atrakciách. Jednu konkrétnu som si zopakovala asi 5x, pretože sa mi neskutočne páčilo, že lietam nad morom.
Veľa krát sme mali aj parties, ktoré pre nás usporiaduvávali naši coaches a bolo to  super. Mala som taktiež rada aj prechádzky popri mori. Bývala som v prístavnom meste Hastings, ktoré bolo preslávené spisovateľkou Beatrix Potter a jej slávnou detskou rozprávkou Peter Rabbit.

Milé mestečko, keď si tak na neho spomeniem. Zažila som tam veľa pekných chvíľ, ale zato, aj veľa nepríjemných. Napríklad, keď som už bola úplne prejedená anglického jedla a všetkého možného sladkého a jediné po čom som túžila boli naše bryndzové halušky. Myslím si, že mi to do života dalo veľa a vyskúšala som si, aké je to žiť mimo Slovenska a aj napriek tomu, že sa mi tam páčilo, tak mne osobne sychravé a veterné počasie nie úplne vyhovuje.

 

Love, Lulu

Continue Reading

Sweet Treats

Po dlhom hľadaní na internete som nenašla žiadny recet na mačanie pamlsky, ktorý by neobsahoval nič živočíšne. Trochu som, teda porozmýšľala, čo by mohli byť vhodné ingrediencie na sladké a trvácnejšie pamlsky pre mačky a psov. Musím však upozorniť, že tento recept je celkom dosť lepkavý nakoľko sa v ňom pracuje s melasou…

 

Ingrediencie

  • 2 hrste ovsených vločiek
  • 100ml ryžového mlieka (môže sa použiť aj mačacie mlieko)
  • 2 č.l. melasy
  • mletá škorica
  • cca 100ml teplej vody

 

 

Postup

Ako prvé som v mixéri jemne pomixovala ovsené vločky, aby boli menšie. Potom som ich vysypala do misky a priliala som k ním mlieko. Vločky s mliekom som dobre pomiešala a pridala som k nim 1 č.l. melasy. Zatiaľ som druhú č.l. melasy nechala rozpustiť vo vode a potom som rozpustenú melasu priliala k vločkám. Tu sa mi stal problém, že cesto mi ostalo trochu vodnaté, tak som do neho pridala celé vločky podľa potreby. Nakoniec som do cesta ešte pridala trochu škorice – pre vôňu a chuť…

Na plech som ukladala rozplasnuté „guličky“ pomocou lyžicky. Mne osobne to vyšlo tak na 2 plechy.

Piekla som tieto pamlsky na 180° približne 10 minút.

 

Moje mačky sa išli roztrhať za týmito „koláčikmi“.

Love, Lulu

Continue Reading

University of Edinburgh

 

 

Konečne sa mi podarilo spraviť pre mňa dlho očakávaný rozhovor s mojim „bratom“,
ktorý tento rok začal študovať v Škótsku.
 Danka poznám v podstate od narodenia a beriem ho ako súčasť mojej rodiny
a teda ako môjho o 2 mesiace staršieho brata.


1. Vedel by si uviesť kde a čo momentálne študuješ?
Študujem prvý rok v Edinburghu Ekologické a enviromentálne vedy
na University of Edinburgh.

2. Ako by si porovnal kvalitu zahraničních Univerzít oproti našim Slovenským?
Čo som počul od teba a aj od ostatných na Slovensku, keď som bol cez prázdniny, tak vy tam máte oveľa viac predmetov a učenia
a my tu máme za semester len 3 predmety, z ktorých je len jeden povinný a ďalšie dva si môžeš vybrať aké chceš.
Veľmi sa mi tu, ale páči, že výučba prebieha prakticky hneď od prvého semestra a robíme vlastné projekty v labáku
a píšeme si z toho vedecké články.

 

3. Čo sa ti najviac páči v meste v ktorom tam žiješ?
V Edinburghu sa mi páči atmosféra. Je tu veľa turistov a atrakcií
a všetkého, ale taktiež je všetko blízko seba.
Páči sa mi rozmanitosť mesta, že sú tu historické budovy, pamiatky.
Je tu aj hlavná nákupná ulica, pár minút od centra je veľký kopec, čo bola kedysi sopka. Od nás z domu máme asi 40 minút pešo k pláži, takže sme aj pri mori. Bývame asi 10 minút od centra, je to kľudná časť a je tu veľa parkov okolo nás.
Je tu v podstate všetko, čo potrebuješ a je to blízko seba a tá atmosféra to ešte zlepšuje.

 

4. Ešte počas strednej školy si bol rok v Amerike.
Ako by si porovnal štúdium v Amerike oproti Slovenskej strednej škole a prečo si si nevybral Americkú Univerzitu?
V Amerike mi to prišlo jednoduchšie. Nebol tam taký prístup ako na Slovensku.
Na Slovensku na strednej škole prišla učiteľka
a polhodinu diktovala poznámky to sme sa museli naspamäť naučiť
a potom z toho bol test.
Tam bola každá téma inak spracovaná a v podstate z ničoho som si nemusel písať poznámky, a ak nejaké boli,
tak to nám dali a do toho sme niečo vypracovali alebo sme s tým robili na počítačoch, bolo to viac interaktívne.
Niekedy to bolo síce až moc primitívne,
že sme museli strihať z papiera a vymaľovávať, ale bolo to zasa zaujímavejšie.
V Amerike som mal 5 predmetov za jeden trimester
a v podstate celý trimester sme mali rovnaké predmety každý deň v rovnakom poradí a hodiny boli o veľa dlhšie, ako na Slovensku
a všetky informácie sme dostali  naraz
a vedeli sme sa na to hlbšie sústrediť.
Na Slovensku sme mali niektoré predmety raz za týždeň
a trvali len 45 minút, a to mi nič nedalo.
 Páči sa mi systém vysokých škôl tu v Škótsku viac ako tam v Amerike, pretože tam v podstate je to ako druhá stredná škola.
Tam je jedno, čo študuješ všetci majú prvé dva roky povinné tie základné predmety ako angličtinu, matematiku atď…
 A potom až v treťom roku sa začínaš viac zameriavať na to,
čo vlastne študuješ.

5. Sú nejaké zaujímavé miesta v Škotsku,
ktoré by si chcel navštíviť
a odporučil by si ich navštíviť?
V Škótsku sme veľa neboli. Plánovali sme ho pochodiť toto leto, ale teraz ešte nevieme, ako to bude kvôli Corone.
Určite by som, ale odporučil Edinburgh, to je samostatná kategória.
Určite by som odporučil ísť na pláž tu v Edinburghu alebo tu v okolí pri rieke je pekne,
ale celkovo v Škótsku by som odporučil The Scottish Highlands.
Na severe sú ostrovy, ktoré sú veľmi pekné.

6. Čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase?
Teraz nerobím nič, ale chodím raz za týždeň na yogu. Inak každý deň večer chodíme cvičiť do gymu a cez víkend robím. Keď idem autobusom, tak si čítam mimo školské veci, to ma baví a keď som doma, tak moc nemám ani čas a som rád, že nemusím nič robiť, ale, keď tak, tak sa rád chodím prejsť po okolí a hlavne na pláž alebo len tak po meste a hľadám nové miesta.

 

7. Vieš si predstaviť, že po skončení Univerzity by si naďaľej ostal
žiť v Edinburghu alebo celkovo v zahraničí?
Vedel by som si to určite predstaviť, ale všetko sa tak rýchlo mení a neviem, čo bude potom, keď skončím. Napríklad, keď som šiel do Ameriky, tak len pár mesiacov pred tým sa to navrhlo, a tak isto aj sem do Škótska. Teraz sa mi tu, ale veľmi páči život v tomto meste, ale aj škola.




Ďakujem veľmi pekne Dankovi Piroskovi za svôj čas, ktorý mi venoval…

 

 

 

Love, Lulu

Continue Reading

Február

 

 

Tento mesiac píšem s odstupom mesiaca, pretože sa toho veľa udialo a nemala som chuť písať a ani nad týmto celým premýšľať…:)

 

 

 

Február, február začal si sa pekne. Hneď v prvý deň sme s kamarátom Adim vybehli na bicykloch na našu priehradu. Počasie bolo nádherné a aj náš výlet bol super.
Celý mesiac sme sa stretávali aj s kamarátmi. Bolo nám dobre a ani sme netušili, že sa naše životy v priebehu pár týždňov zmenia.
Keďže sme ešte ako nič netušiaci účastníci tejto dnešnej „katastrofy“ behali, kade – tade, tak sme sa v jeden trochu chladnejší, ale za to krásny večer vybrali ako partia na Nitriansku kalváriu. Tento spontánny výlet ma milo prekvapil a urobil mi radosť. Na kalvárii som bola prvý krát a rada si to zopakujem, keď sa situácia na Slovensku, ale aj celkovo vo svete upokojí.

Svätá Háta všetky kúty zahatá.

 

Taktiež ma v tento mesiac čakali talentovky na VŠMU na herectvo. Najprv som z toho bola veľmi nadšená a tešila som sa, ale, ako plynul mesiac a deň talentoviek sa blížil, tak som z toho čoraz viac a viac chytala strach a depresiu. Nakoniec týždeň pred nimi som sa rozhodla sa ich nezúčastniť a vtedy mi akoby padol kameň zo srdca a cítila som sa byť šťastná. Zrejme ma to na VŠMU srdcom, predsa len neťahalo. Taktiež trpím v zime chronickou bolesťou hrdla kvôli nahromadenému chladu v mojom organizme (pre bežných ľudí sa to volá „alergia na zimu“), a tak sa mi so zachrípnutým hlasom nechcelo spievať a recitovať, keďže to najpríjemnejšie nie je.

 

Posledné dni na ľade

V podstate od začiatku februára som každý týždeň chodila na hokejové tréningy, aby som sa naučila lepšie korčuľovať. Veľmi mi to nešlo, ale hlavné je, že ma to bavilo a na ľade som sa snažila byť skoro každý deň, kým nám to počasie prialo. Boli dni chladnejšie a taktiež boli dni aj teplejšie, keď sa nám ľad extrémne topil a miestami sme sa korčuľovali po vode. Na mojom prvom tréningu som mala celkom strach, že, čo ma to čaká. Vybrala som si veľmi „prajné“ počasie a mala som, čo robiť, aby ma zakaždým neodfúklo na mantinel. Bol to vydarený tréning. Na druhý deň som mala takú veľkú svalovku, že som z toho bola až prekvapená. No po skoro mesiaci chodenia na hokejové tréningy som sa s týmto športom, ktorý ma začal baviť musela rozlúčiť. Mala som v pláne od marca chodiť do Bratislavy na krasokorčuliarsky kurz, ale žiaľ život nám to všetkým zariadil inak.

 


Vo februári som poctivo 3x do týždňa sledovala aj zápasy Belasých! Nebol deň, keď hrali, čo by som ich aspoň silou myšlienky nepodporila. Hrali super, aj keď, nie vždy boli dni, keď, sa im darilo najlepšie, no vždy do toho dali, čo najviac, a to sa cení.
Na jeden domáci zápas som, ale napokon išla s mojimi kamarátmi Adim a Peťom. Najvtipnejšie na tom je, že Adi je neutrálny fanúšik a viac ho zaujíma ozvučenie štadióna a kameramani, ako samotná hra a Peťo je zasa fanúšik Košíc…
Tento zápas sme si, ale napriek tomu všetci traja užili a zabavili sme sa. Hlavne sme boli spolu a bolo nám dobre.

Dúfam, že si každý užil február a aj jeho niektoré chladnejšie dni naplno, pretože tento nešťastný marec je až abnormálne teplý, a teda hlavne karanténny…:)

HC Slovan Bratislava vs. HKM Zvolen

 

 

Love, Lulu

Continue Reading

Španielsko

 

 

 

Španielsko v zime?

 

Mnohí sa v tomto období chodia lyžovať do hôr alebo navštevujú exotické ostrovy, kde je celoročne teplé počasie. No vo februári 2019 som aj s rodičmi znovu navštívila Španielsko, kde sme sa chvíľu zdržali. Do Španielska sme išli s autom a cesta nám trvala približne 26 hodín, čo bolo veľmi vyčerpávajúce a náročné. No počas cesty sme sa nejakým zázrakom náhodou zatúlali do Národného parku vo Francúzsku, kde bola naozaj očarujúca príroda.

Národný park Cévennes vo Francúzsku

Bývali sme pri meste Elche a asi 20 minút cesty autom sme mali väčšie mesto Alicante. Počasie tam bolo pre mňa príjemné oproti tomu, čo bolo u nás na Slovensku, no pre miestnych to bolo počasie, kvôli ktorému si vytiahli zo skín zimné bundy. 

Mapa zo Snapchatu pre priblíženie oblasti, kde sme sa nachádzali

Slnečné počasie som si naplno vychutnala, a to tak, že som sa takmer každý deň opaľovala na záhrade a pár krát som sa aj kúpala v mori, ktoré malo približne 12 stupňov. Nebola to veľmi príjemná teplota, ale nebolo to  neznesiteľné. 

Ja v mori

Jeden deň sme si vyhradili na návštevu ružového jazera Las Salinas de Torrevieja, kde bolo o niečo chladnejšie a aj voda tam bola chladnejšia ako v mori. V lete by pri tom jazere mali byť aj plameniaky a údajne by jazero malo byť tak slané, že nadnáša.

Ružové slané jazero – Las Salinas de Torrevieja

Taktiež som  nezabudla navštíviť niekoľko obchodných domov v Alicante a v Elche a, čo ma asi najviac očarilo bolo to, že sa u nich dala dostať kozmetika Fenty Beauty by Rihanna. Takto som mala možnosť si vyskúšať či je táto populárna značka naozaj tak dobrá, ako je prezentovaná.

 

Výhliadkové mólo v Alicante

Pre nadšencov mierne teplejšej vody v mori by som odporučila ísť na pláže v Santa Pola, kde nie je ani výskyt extrémnych veľkých vĺn a z mojich skúseností predchádzajúcich návštev v Španielsku a konkrétnych pláží v Santa Pole je tam more naozaj teplejšie. 

Pláž v Santa Pola

 

Taktiež, ako vhodnú atrakciu by som považovala večernú prechádzku v historickom centre mesta Elche, kde sú starobylé hradby a celkovo mestu dáva správnu atmosféru.

Večerná Santa Pola
Prístav v Alicante

Love, Lulu

Continue Reading

Január

 

 

Ako na nový rok tak po celý rok?!

Nový rok je sviatok začiatku nového roku a podľa gregoriánskeho kalendára je to 1. Január. Oslava býva v noci z 31. decembra na 1. január. Väčšina ľudí tento sviatok oslavuje v kruhu rodiny alebo priateľov niekde v horách na chate, doma, alebo v podnikoch.

Tentokrát mi nejako padli na poslednú chvíľu moje plány a náhradný plán neprichádzal do úvahy, pretože som musela strážiť mačky, pretože ešte nikdy nevideli ohňostroj a všetky  delobuchy, čo k tomu “patria”. Večer som šla na večeru ku kamarátke a kamarátovi, kde som sa chvíľu zdržala, no potom som šla domov ešte predtým, ako vypukol celý ten ošiaľ pred polnocou. 

Dúfam, že ste všetci príjemne prežili Silvestrovkú noc, a tak ste dobre vykročili do nového roku.

Šťastný nový rok 2020!

Hokkaido novoročná polievka od mojej kamarátky Zuzky

Január som mala viac menej taký oddychový mesiac, ale zároveň kreatívny, pretože mi napadlo veľa nových vecí, na ktorých môžem pracovať. Koncom mesiaca mi konečne napadlo, čo by tento blog oživilo a bavilo by ma to. Rozhodla som sa robiť “rozhovory” s mojimi kamarátmi, o ktorých si myslím, že majú natoľko zaujímavý život, že by vás svojim príbehom mohli osloviť.

Bola som si zajazdiť na Diadémovi

V januári som taktiež spoznala veľa nových kamarátov, s ktorými si rozumiem a prežila som s nimi pekné chvíle. Bola som aj na hokeji s hokejistami. Ukázali mi nový pohľad na život a hlavne to, že netreba sa báť ísť si za svojimi snami a nemám sa pozerať na to, čo si o mne okolie myslí…

Hokejový zápas HC SLOVAN Bratislava – HC 07 WPC Koliba Detva (Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave)

Čo ma, ale najviac teší je to, že po ukončení mojej jazdeckej a voltížnej kariéry som nevedela, čo od života chcem a hlavne, čo by ma mohlo baviť. Snažila som sa chodiť do gymu, ale po mesiaci nanajvýš po dvoch mesiacoch ma cvičenie bez cieľov prestalo baviť – kulturistika nie je moja parketa a chýbal mi k tomu umelecký prejav. 

Začala som, teda chodiť na klzisko a zistila som, že korčuľovanie je to, čo ma baví. Naučila som sa v priebehu pár dní dosť veľa nových vecí a teším sa z toho. Mám v pláne prihlásiť sa aj na krasokorčuliarsky kurz, aj keď viem, že už zo mňa nič nebude no pocit, že ma niečo znovu skutočne baví a mám ambície sa v tom znovu rozvíjať je silnejší.

Ja pri korčuľovaní na Zimnom štadióne v Šali
Hokejový tréning

Love, Lulu

Continue Reading

Attila Horváth

  • Brankár/ľavá

V krátkosti som vyspovedala mladého talentovaného hokejového brankára zo Šale, ktorému predovšetkým veľmi ďakujem, že mi poskytol odpovede na moje otázky a venoval mi tým trochu zo svojho času. Atti je môj kamarát zo zimného štadióna, kde sa chodím často korčuľovať a popravde učí ma lepšiemu korčuľovaniu. Atti mi prezradil, aký klub má najradšej a kto je jeho hokejovým vzorom…:)

Volám sa Attila Horváth mám 16 rokov a som srdcom a krvou Nitrančan.
„Choďte si za svojimi snami a nestarajte sa o to čo ostatní hovoria a robte to čo vás baví.“

1. Čo alebo kto ťa priviedol k hokeju?
K hokeju ma priviedla moja mama 6 týždňov pred mojimi 13 narodeninami. Chcel som si vyskúšať tento šport a začal ma veľmi baviť.

 

2. Ako si sa dostal na pozíciu brankára? Baví ťa byť brankárom?
Na brankársky post som sa dostal vďaka jednému z trénerov.
Tréner vo mne videl dobré brankárske reflexy a veľmi mu za to ďakujem, že ma dal do brány,
lebo sám by som sa na to asi nikdy nedal.
Brankarina ma veľmi baví a rád by som pri nej aj zostal naďalej.

 

3. Čo považuješ zatiaľ za svoj najväčší úspech v hokeji?
Za najväčší úspech považujem zatiaľ to, že si ma volajú rôzne partičky na zápasy, a čas od času predvediem taký zákrok, z ktorého sa sám čudujem ,,haha,,.

 

4. Máš nejaký  rituál, ktorý robíš pred každým zápasom?
Stály rituál nemám, no vždy sa snažím uviesť svoju hlavu do pokoja, aby som sa vedel sústrediť na zápas alebo tréning.

 

5. Chcel by si sa v budúcnosti aj naďalej venovať hokeju? Máš v pláne napredovať a zlepšovať sa?
To určite áno. Moje plány sú dokončiť si školu a venovať sa naplno hokeju. Ak by sa mi stalo nejaké zranenie, tak by som sa venoval tomu, za čo som vyučený.

 

6. Kto je tvojím hokejovým vzorom a ktorý klub je tvoj favorit?
Môj obľúbený tým je HK Nitra
aj keď sa im v poslednej dobe nedarí.
Fanúšik má stáť aj pri výhrach, aj pri prehrách.
Môj favorit je Juraj Šimboch, ktorý hrá v tíme HK Nitra
a je to veľmi dobrý brankár.

 

7. Ako dobre poznáme vetu, “čo sa stane v šatni, tak v šatni aj zostane” stala sa ti niekedy nejaká zábavná situácia, o ktorú by si sa chcel s nami podeliť?
Takéto situácie si nechám pre seba, ale moji najbližší dobre vedia, čo sa v našej šatni deje, ,,hahaha,,.

 

8. Stalo sa ti niekedy pri tréningu alebo pri zápase nejaké vážnejšie zranenie?
Vážne zatiaľ našťastie nie. Mal som iba jemne natiahnuté trieslo
a teraz mám jemne narazené koleno a členok.
Hrám aj napriek tomu, pretože tieto zranenia nie sú nič vážne.
Toto sú situácie, ktoré poznajú iba hokejisti.

 

HK Los Amateros Šaľa – HK Nitra (Zimný štadión Šaľa)

9. Akú značku korčúľ a hokejky preferuješ?
Značku nepreferujem žiadnu z toho dôvodu, že som ich ešte veľa nevyskúšal, ale korčule mám značky Bauer a hokejku Warrior.

 

10. Ako prebieha tvoj bežný hokejový tréning?
Takéto veci sa neprezrádzajú kvôli konkurencii.

 

11. V ktorom klube momentálne pôsobíš? Ste už zohratá partia?
Pôsobím v klube HK Los Amateros Šaľa. Ako partia sme zohratí, a ak máme nejaký spor, tak si ho v kľude vyriešime.

 

12. Pobil si sa niekedy s nejakým iným hráčom na tréningu alebo na zápase?
Na hokeji som sa ešte s nikým nepobil. Ja som nekonfliktný typ povahy.

 

13. Zabudol si si niekedy zobrať časť výstroju na zápas?
To je samozrejmosť ,,haha,,. Na pár zápasov som si zabudol zobrať nákrčník, ale našťastie mám plexi na maske.

 

14. Čo by si na záver odkázal čitateľom a hokejovým nadšencom?
Choďte si za svojimi snami a nestarajte sa o to, čo ostatní hovoria a robte to, čo vás baví.

 

 

 

 

Love, Lulu

Continue Reading

Nancy & Ramona

 

 

 

Zoznámte sa s mojimi 4-nohými spolubývajúcimi kamarátkami. 

 Malá bielo-tigrovaná micka sa volá Nancy a je to domáca mačka, ktorú som si zaobstarala ako prvú. Našla som ju cez inzerát, že ju darujú a už z fotky sa mi hneď veľmi zapáčila. Keď som si ju priniesla domov, tak mala pravdepodobne len niekoľko týždňov, a tak som sa stala jej “mommy cat”. Dnes má už vyše polroka a je z nej extrémne šidlo. Jej obľúbenými činnosťami sú pozeranie sa von oknom, vyhrabávanie kvetiniek z kvetináčov a ich následné ničenie…

Nancy

 

 

 

Druhá tigrovaná mačka sa volá Ramona a je to britka po rodičoch whiskas a korytnačej mačky. Ramonka je povahou o niečo chladnejšia ako Nancy. Tiež má vyše polroka, ale zaobstarala som si ju neskôr, čiže prišla už väčšia a s nejakými návykmi. Ramonka rada spí a taktiež sa rada hráva so zajacom Tobym.

Ramona

 

 

Ramona a ja pri oslave Nového roku…
Nancy a jej obľúbená činnosť pozeranie okolitého sveta z okna

 

Love, Lulu

Continue Reading